* 1895 Bratislava (Rakúsko-Uhorsko)
† 1945(?) Bratislava (ČSR)
Bratislavčan maďarského pôvodu začal vojenskú kariéru v roku 1915, pravdepodobne v rámci 72. pešieho pluku rakúsko-uhorskej armády, do ktorého územne náležal. Po základnom výcviku sa prihlásil k letectvu. Pilotný výcvik absolvoval v Brandenburg-Brieste a vo Fischamende v rámci jednotky Flek 6.
Prvé bojové nasadenie absolvoval od októbra 1916 v rámci Fliku 10 na ruskom fronte, kde najskôr prešiel bojovým výcvikom. Lietal tu na dvojmiestnych pozorovacích strojoch Hansa-Brandenburg C.I a absolvoval 10 operačných letov.
Preškolil sa na stíhací stroj Hansa-Brandenburg D.I a v máji 1917 bol zaradený k stíhacej jednotke Flik 42J, ktorá operoval na talianskom fronte. U stíhačov už zostal až do konca vojny a od 10. júla 1917 do 20. júna 1918 do dosiahol celkom 8 zostrelov (z toho 4 v spolupráci). Prvých šesť víťazstiev vybojoval na stroji Hansa-Brandenburg D.I, posledné dva na Albatrose D.III.
Príkladom jeho odvahy bol bojový let 27. októbra 1917, kedy sprevádzal lietajúce člny námorného letectva v oblasti talianskeho Doberdò. Na osamotený rakúsko-uhorský lietajúci čln zaútočila štvorica talianskych stíhačov. Jeho stroj bol viackrát zasiahnutý, F. Udvardy bol paľbou zranený, námorné lietadlo sa mu však podarilo ochrániť a sám dokázal s poškodeným strojom pristáť na domovskej základni Prosecco. Za tento let bol vyznamenaný Striebornou medailou za statočnosť. Zo zranení sa liečil tri mesiace, na front sa vrátil v januári 1918. V letectve dosiahol hodnosť štábneho šikovateľa.
Často lietal spolu s J. Riszticsom a F. Heftym (ďalším Bratislavčanom). Trojica neskôr dostala prezývku Arany Triumviratus (Zlaté trio), keďže všetci boli nositeľmi vyznamenania Veľká zlatá medaila za statočnosť.
Po vojne sa dal do služieb boľševickej Maďarskej republiky rád, lietal v 8. stíhacej rote. V júni 1919 absolvoval niekoľko bojových letov pri strete s vojskami ČSR počas bojov o Slovensko. Niektoré zdroje uvádzajú jeho zostrel rumunského lietadla, nie je však zaznamenaný v archívoch.
Po skončení bojov sa vrátil do rodnej Bratislavy a ostal žiť v Československu. Pravdepodobne zomrel v Bratislave, krátko po skončení II. svetovej vojny (1945?). V Bratislave bol preukázateľne pochovaný.
Vyznamenania: rakúsko-uhorské – 2x Veľká zlatá medaila za statočnosť, 2x Veľká strieborná medaila za statočnosť, 1x Malá strieborná medaila za statočnosť, 3x Bronzová medaila za statočnosť.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Červenka, J., 2020: Lietali pod vlajkou monarchie
The aerodrome (https://www.theaerodrome.com/)
Wikipedia (https://en.wikipedia.org, https://hu.wikipedia.org)
www.valka.cz
Foto: Wikimedia Commons (https://commons.wikimedia.org)