25. marec 1920 Hlohovec (ČSR)
27. december 2001 Hlohovec (SR)
Po rozbití Československa ako 19-ročný utiekol v apríli 1939 do Poľska a v rámci skupiny utečencov sa z Gdyne preplavil do Švédska a ďalej do Veľkej Británie. Prihlásil sa na čs. veľvyslanectve v Londýne, ale do armády nevstúpil. Až do septembra 1941 v krajine pracoval, ako 21-ročný bol zo zamestnania uvoľnený a prihlásil sa do čs. vojska vo Veľkej Británii.
V novembri 1941 sa prezentoval v Náhradnom telese čs. armády v Leamington Spa a bol pridelený k pešej výcvikovej rote. Následne sa prihlásil k letectvu, do dobrovoľníckej zálohy RAF bol prijatý v decembri 1941. Nastúpil do čs. depa vo Wilmslow a neskôr v St. Athane. V máji 1942 bol zaradený do výcviku v telegrafnej škole No.1 Signal School v Cranwelli. Už v britske hodnosti Sergeant absolvoval od septembra do októbra 1942 výcvik palubného strelca v No.8 Air Gunners School v Evantone. Ďalší výcvik palubného rádiotelegrafistu absolvoval v No.7 Signal School v South Kensingtone. Na operačný výcvik nastúpil k 6. (C)OTU v Thornaby-on-Tees, kde sa školil v rámci kurzu č.13 v posádke F/Lt B. Tobyšku.
V apríli 1943 bol zaradený k 311. čs. peruti RAF v Talbenny, ktorá bola v tom čase zaradená v Pobrežnom veliteľstve a plnila najmä úlohy spojené s protiponorkovými patrolami. Prvý operačný let absolvoval 26. apríla 1943 v posádke F/Sgt V. Jílka. Na britských strojoch Wellington odlietal 7 operačných letov. Po prezbrojení perute na americké stroje Liberator na základni Beaulieu odlietal ako rádiotelegrafista radarový operátor strelec ďalších 60 misií a bojovú činnosť zakončil v hodnosti Warrant Officer operačným letom zo základne Tain 13. mája 1945 v posádke F/Lt O. Hořejšího.
10. novembra 1943 letel v posádke F/Sgt O. Žantu. Liberator GRV (BZ774, D) vyštartoval zo základne Beaulieu na protiponorkovú hliadku do Biskajského zálivu. Pri pobreží Španielska sa zapojili do honby za nemeckou ponorkou U-966, na ktorú úspešne zaútočili podvesenými raketami a palubnými guľometmi. Na ponorku zaútočilo postupne 5 spojeneckých lietadiel, najúspešnejší bol však útok Žantovej posádky, ktorej Pobrežné veliteľstvo priznalo 50%-ný podiel na jej potopení.
Do vlasti sa nakrátko vrátil 28. augusta 1945 v čs. hodnosti rotmajstra letectva (na štábneho rotmajstra letectva bol povýšený v januári 1946). Počas vojny sa vo Veľkej Británii oženil, kam sa v decembri 1945 nakrátko vrátil a od marca 1946 žil s rodinou v Belgicku. Neskôr sa zrejme vrátil do Československa odkiaľ podľa vlastných slov ilegálne emigroval v decembri 1949 do Veľkej Británie. Od januára do júla 1950 údajne pôsobil v RAF. V roku 1964 si zmenil meno na Aladar Berry. V roku 1991 bol v rámci rehabilitácií povýšený na podplukovníka letectva a v roku 1995 na plukovníka letectva vo výslužbe.
Vyznamenania: československé – 3x Čs. vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Za zásluhy 1. st.; britské – 1st Good Conduct Badge, The 1939-1943 Star.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Hurt, Z. a Rail, J., 2024: Pod křídly RAF v druhém exilu, 3. diel
Pajer, M, 2020: Nad moři a oceánem
Vojenský ústřední archiv Praha (www.vuapraha.cz)
Free Czechoslovak Air Force Associates (www.fcafa.com)
Foto: archív A. Pokorného via R. Krutý