* 9. december 1907 Zariča (Podkarpatská Rus, v súčasnosti Ukrajina)
† 22. jún 1992 Praha
Do čs. brannej moci bol odvedený v apríli 1928 v Chuste na Podkarpatskej Rusi. V októbri 1928 narukoval k delostreleckému pluku 12 v Užhorode. Absolvoval Školu na výchovu dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe v Košiciach. Následne pokračoval štúdiu na Vojenskej akadémii v Hraniciach, z ktorej bol v júli 1932 vyradený v hodnosti poručíka delostrelectva. Slúžil v delostreleckom pluku 103 v Terezíne, neskôr od septembra 1934 v delostreleckom oddiely 83 v Šamoríne.
Na vlastnú žiadosť bol od augusta 1935 zaradený do kurzu pre leteckých pozorovateľov vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. Po jeho absolvovaní bol od novembra 1935 premiestnený k leteckému pluku 3. V októbri 1936 bol povýšený na nadporučíka a krátko na to menovaný poľným pozorovateľom delostrelectva.
Koncom roku 1936 bol premiestnený k letke 15 do Vajnor (v novembri 1937 sa letka presunula do Žiliny). Od apríla 1938 dočasne pôsobil ako letecký pozorovateľ v rámci Četníckej leteckej hliadky v Hradci Králové, kde lietal na pohraničné hliadky na strojoch Letov Š-328. Počas mobilizácie v septembri 1938 slúžil v letke 4. Rozpad Československa ho zastihol v službe na území Podkarpatskej Rusi.
Do slovenskej armády vstúpil v marci 1939 v Spišskej Novej Vsi. Aktívne sa zapojil do obranných bojov počas maďarskej agresie (tzv. Malá vojna). 24. marca 1939 viedol roj bombardovacích Letovov Š-328 letky 12. Letel na pozícii pozorovateľa, jeho pilotom bol slob. J. Maco. Letovy boli sprevádzané rojom stíhacích Avií B.534 letky 45 pod vedením rtm. let. J. Hergotta. Skupina bola napadnutá presilou maďarských stíhačov na strojoch Fiat Cr.32. V boji bol zostrelený jeden Letov, ďalší bol nútený núdzovo pristáť, rovnako ako všetky tri doprovodné Avie. Ako jediný sa na základňu v Spišskej Novej Vsi vrátil veliteľský Letov M. Guljaniča. Maďarské orgány naňho vydali zatykač a vyhlásili odmenu za jeho dopadnutie, keďže ho po obsadení Podkarpatskej Rusi považovali za svojho občana.
V máji 1939 stal veliteľom letky 9 v Nitre, neskôr transformovanej na letku 3. V januári 1940 bol povýšený na stotníka letectva. V apríli 1940 získal slovenské občianstvo. Od mája 1940 pôsobil v letke 1 vo Zvolene. Od septembra 1940 do januára 1941 slúžil na Veliteľstve vzdušných zbraní v Bratislave. Od februára 1941 velil leteckej rote v Piešťanoch. Tu absolvoval pilotný výcvik a v júli 1941 bol menovaný pilotom letcom. Od apríla 1942 pôsobil ako dočasný veliteľ I. perute.
Od augusta 1942 bol nasadený na východnom fronte ako veliteľ Skupiny vzdušných zbraní pri Zaisťovacej divízii. Letci tu zabezpečovali operačný priestor proti partizánskej činnosti a vykonávali kuriérnu službu. Od októbra 1942 do apríla 1943 velil v poli stíhacej letke 11, vyzbrojenej Aviami B.534.
Po návrate na Slovensko bol v máji 1943 povýšený na majora letectva a velil leteckej rote v Piešťanoch. V júli 1943 bol menovaný poľným pilotom letcom. Od augusta 1943 velil I. peruti v Spišskej Novej Vsi, v januári 1944 bol premiestnený k pozorovacej letke 2.
Po vypuknutí Povstania odletel 31. augusta 1944 s rtk. O. Jakabom na stroji Klemm Kl 35D do ZSSR, kde sa prihlásil do čs. armády. V októbri 1944 ho pridelili k 1. čs. stíhaciemu leteckému pluku, kde pôsobil ako náčelník štábu. Následne bol menovaný veliteľom novo sformovaného 3. čs. bitevného pluku, s ktorým sa zúčastnil bojov o Opavu, Moravskú Ostravu, Těšín a okolie v apríli a máji 1945.
Po vojne zostal v armáde. V auguste 1945 nastúpil do Leteckej vojenskej akadémie, kde pôsobil v pedagogických a veliteľských funkciách. V marci 1946 bol povýšený na podplukovníka letectva. V júli 1952 bol v rámci očisty armády od gážistov bývalej slovenskej armády preložený do zálohy. Zomrel v roku 1992 v Prahe, kde je aj pochovaný.
Vyznamenania: slovenské – Za hrdinstvo 3. st., Za hrdinstvo 2. st., československé – Československý vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Za zásluhy 1. st., Československá vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR a ďalšie.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Šumichrast, P., 2014: Plukovník letectva Mikuláš Guljanič (www.vhu.sk)
Láník, J. et al., 2005: Vojenské osobnosti čs. odboje 1939-1945 (VHÚ Praha a VHÚ Bratislava)
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Pop, I., 2015: Osobnosti našich dějín – Guljanič Mikuláš (www.rusyn.sk)