* 29. október 1911 Mýto pod Ďumbierom
† 18. január 1966 Prešov
Vojenskú službu v rámci čs. brannej moci začal v októbri 1932 narukovaním k letke 13 leteckého pluku 3 v Košiciach. Následne bol odoslaný do Prostějova do Školy na výchovu dôstojníkov letectva v zálohe, oddelenie pozorovateľov, ktorú absolvoval v rokoch 1932-1933. V júni 1936 bol menovaný pozorovateľom letcom. Po povýšení na čatára ašpiranta v septembri 1933 začal štúdium na Vojenskej akadémii v Hraniciach. V januári 1935 bol menovaný podporučíkom letectva. Absolvoval pilotný výcvik a z akadémie bol vyradený ako poručík letectva v júli 1937, zároveň bol menovaný pilotom letcom.
V službe pokračoval v rámci letky 9 leteckého pluku 3 v Piešťanoch. Po absolvovaní aplikačného kurzu vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove pôsobil v pozorovacej letke 12 v Košiciach. V novembri 1936 bol menovaný poľným pozorovateľom letcom, v januári 1937 poľným pilotom letcom. V októbri 1937 sa s letkou presunul do Spišskej Novej Vsi. 4. februára 1938 letel ako pozorovateľ s pilotom des. J. Žákom na stroji Letov Š-328.245. Počas pristávania došlo k havárii, pilot zahynul, F. Wágner vyviazol so zraneniami.
Po rozbití Československa v marci 1939 pokračoval vo vojenskej službe v rámci slovenskej armády. Ešte pred vypuknutím ozbrojeného konfliktu s Maďarskom vykonal 22. marca 1939 s pozorovateľom por. let. A. Slodičkom prieskumný let na Letove Š-328 v priestore južnej hranice. Počas tzv. Malej vojny vykonal ďalšie dva operačné lety. 23. marca 1939 s pozorovateľom por. let. J. Šimkom viedol trojčlenný roj Letovov Š-328 do priestoru Ubľa. 24. marca 1939 s čat. J. Gurským bombardoval autkolónu na ceste Tibava-Sobrance. Po odvolaní škpt. A. Zmátla prevzal velenie letky 12.
V apríli 1939 bol povýšený na nadporučíka letectva a od mája do decembra 1939 velil letke 10, dislokovanej v Nitre. Letka sa v septembri 1939 zúčastnila Poľského ťaženia. V apríli 1940 bol F. Wágner prevelený na Veliteľstvo vzdušných zbraní. V septembri 1940 prevzal velenie pozorovacej letky 2, dislokovanej v Spišskej Novej Vsi.
V júni 1940 uleteli do zahraničného odboja príslušníci motorovej letky SLeS-u B. Sklář a L. Procházka na stroji Beneš-Mráz Be.555. Z letiska Vajnory preleteli do juhoslovanského Noveho Sadu. F. Wágner bol jedným z dvoch pilotov, ktorí boli pre lietadlo vyslaní a preleteli ho späť na Slovensko.
Od júna 1941 bol s letkou nasadený na východnom fronte v rámci ťaženia proti ZSSR. Piloti na lietadlách Letov Š-328 vykonávali do konca júla 1941 prieskumné lety. Letka ďalej vykonávala kuriérne lety pre potreby pozemných a leteckých jednotiek a na Slovensko sa vrátila v októbri 1941.
V januári 1942 bol povýšený na stotníka letectva. Druhé nasadenie na východnom fronte absolvoval ako veliteľ letky 2 od júna do októbra 1942. Letka plnila úlohy kuriérnej služby v rámci tzv. Skupiny vzdušných zbraní pre potreby Zaisťovacej divízie.
Po návrate z frontu pôsobil od novembra 1942 vo funkcii veliteľa letiska Spišská Nová Ves. Od januára 1943 bol zástupcom veliteľa I. perute a v apríli 1943 prevzal velenie dopravnej letky 51 na Troch Duboch. V stave letky boli lietadlá Caudron Cu 445, Heinkel He 111, Fieseler Fi 156 a Klemm Kl 35D. Počas tohto pôsobenia mal haváriu, pri ktorej bol ťažko zranený. V apríli 1944 bol pridelený na Veliteľstvo vzdušných zbraní ako referent osobného oddelenia.
Po vypuknutí Povstania uletel na stroji Letov Š-328 spolu s veliteľom letky 41 npor. let. J. Gurským z Popradu do Ľvova a v októbri 1944 bol zaradený do čs. armády v ZSSR v rámci Kombinovanej perute. Po vytvorení 1. čs. zmiešanej leteckej divízie pôsobil do marca 1945 ako zástupca veliteľa 3. čs. bitevného leteckého pluku v hodnosti štábneho kapitána letectva. Kvôli zraneniam už aktívne nelietal a do konca vojny slúžil v Leteckom výcvikovom stredisku v Spišskej Novej Vsi.
Po vojne zostal v čs. armáde, slúžil v pomocnej letke a od septembra 1946 bol ustanovený veliteľom Leteckého náhradného pluku 4. Po komunistickom prevrate bol v decembri 1948 prepustený do výslužby v hodnosti majora letectva. V roku 1950 mu bola hodnosť odňatá. Zomrel v Prešove v roku 1966.
Vyznamenania: slovenské – Pamätná medaila za obranu Slovenska v marci 1939, Za hrdinstvo 3. st., Vojenný víťazný kríž V. tr., nemecké – Záslužný kríž Radu Nemeckého orla, Železný kríž 1939 II. tr., československé – Za zásluhy 1. st., Rad SNP II. tr., sovietske: Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941-1945 a iné.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Cséfalvay, F. a kol., 2013: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945
Mičianik, P., 2019: Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938-1939
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
www.valka.cz