Silvester Valent

* 22. december 1922 Tvrdošovce
† 17. august 1945 Čakovice (v súčasnosti mestská štvrť Praha-Čakovice)
Leteckú kariéru začal v roku 1940 elementárnym pilotným výcvikom v rámci motorovej letky Slovenského leteckého sboru (SLeS) v Bratislave. Po jeho absolvovaní vstúpil do slovenskej armády. Narukoval k leteckému pluku v Piešťanoch (pravdepodobne v októbri 1940).
 
V leteckom výcviku pokračoval v rámci Leteckej školy v Piešťanoch. Tu začal najskôr s peším výcvikom a poddôstojníckou školou. V septembri 1941 sa Letecká škola z kapacitných dôvodov presťahovala do Trenčianskych Biskupíc. V prvom ročníku (1941) prebiehal základný pilotný výcvik. V druhom ročníku prebiehal pokračovací pilotný výcvik. Lietalo sa najmä na strojoch Klemm Kl 35, Praga E-39, Praga E-241 a nakoniec Letov Š-328. Po skončení výcviku sa 29. septembra 1942 konali záverečné skúšky. Úspešní absolventi boli vyradení ako piloti dvojmiestnych lietadiel a povýšení na čatníka. Následne boli premiestnení k pozorovacím letkám 1 (Zvolen), 2 (Sp. N. Ves) alebo 3 (Nitra), kde pokračovali v bojovom výcviku. Niekoľko absolventov zostalo slúžiť v Leteckej škole ako inštruktori a piloti.
 
Od 15.apríla 1943 bol zaradený do stíhacieho kurzu, ktorý prebiehal v cvičnej letke Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach. Kurz bol organizovaný kvôli nedostatku stíhacích pilotov v letkách. Po jeho skončení začiatkom augusta 1943 pokračovali piloti v bojovom výcviku až do februára 1944. S. Valent bol následne pridelený k stíhacej letke 11 do Piešťan, vyzbrojenej lietadlami Avia B-534.
 
V júni 1944 boli Vzdušným zbraniam dodané prvé kusy lietadiel Junkers Ju 87D-5. Tento typ bol v licencii produkovaný od roku 1943 v Slovenskej továrni na lietadlá v Trenčianskych Biskupiciach, najmä pre potreby Luftwaffe. Veliteľstvo vzdušných zbraní plánovalo vybudovať bombardovaciu peruť a do preškoľovacieho kurzu na tento typ zaradilo personál letky 11. Najskôr sa na údržbu a obsluhu Junkersa preškolili mechanici. Vybraní piloti, medzi ktorými bol aj S. Valent, sa na strmhlavý bombardér preškolili pod vedením dvoch nemeckých inštruktorov v júli 1944.
Junkers Ju 87D-5 s imatrikuláciou OK-XAB bol súčasťou prvej dodávky tohto typu pre slovenské Vzdušné zbrane v júni 1944. Štyri stroje, pôvodne určené pre Luftwaffe, boli prelietnuté z Nového Dvora do Piešťan a slúžili na preškolenie letcov a mechanikov letky 11. Kurz vedený nemeckými inštruktormi absolvoval v júli 1944 aj S. Valent (autor skinu: J. Ondrúšek).
29. júla 1944 prelietol jeden zo strojov Ju 87 (W. Nr. 666 011) na opravu do Trenčianskych Biskupíc. Po oprave hydrauliky vzlietol na skúšobný let, mechanici však zabudli doplniť chladiacu kvapalinu a motor sa po pár minútach prehrial. S. Valent okamžite pristál. Mechanici prehriatie nevzali do úvahy a rozhodli sa vykonať motorovú skúšku, pričom motor zadreli a musel byť vymenený.
 
Jeho ďalšie osudy počas Povstania a konca vojny nie sú známe. Po vojne slúžil v hodnosti rotmajstra letectva v československej armáde ako príslušník 1. čs. stíhacieho leteckého pluku v Prahe. 17. augusta 1945 vyštartoval z letiska Praha-Letňany na prelet do Piešťan na stroji La-5FN (39213407, trupové číslo 07). Po štarte sa mal pripojiť k trojici Lavočkinov La-7 (por. let. Ľ. Dobrovodský, rtm. let. J. Kaliský a rtm. let. F. Bošmanský). Po priblížení ku skupine však jeho stroj začal horieť. Pri pokuse o pristátie havaroval a zahynul. Pochovaný je v Prahe-Čakoviciach.
 
Zostavil: Peter Baláž
 
Použité zdroje
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Letecká badatelna (http://www.leteckabadatelna.cz)
Vojenský historický ústav (www.vhu.sk)
Archív M. Janigovej
Foto: Spolek pro vojenská pietní místa (www.vets.cz)
Skin: J. Ondrúšek