* 23. apríl 1918 Piešťany
† 9. máj 2005 Sliač
Leteckú kariéru začal výcvikom v rámci akcie 1000 nových pilotov v Považskom aeroklube v Piešťanoch, ktorý absolvoval v roku 1937. V októbri 1937 narukoval k leteckému pluku 3, kde pokračoval vo výcviku. Ako pilot dvojmiestnych lietadiel slúžil od augusta 1938 v letke 64 vo Vajnoroch a Piešťanoch. V septembri 1938 bol menovaný pilotom letcom.
Po rozpade Československa v marci 1939 sa stal príslušníkom slovenskej brannej moci. Koncom roku 1939 bol menovaný poľným pilotom letcom. V auguste 1940 bol povýšený na rotníka a zaradený do technickej letky, kde zotrval až do januára 1941. Absolvoval stíhací kurz a v júni 1941 bol premiestnený k stíhacej letke 11, vyzbrojenej lietadlami Avia B.534.
V rámci letky 11 absolvoval od júna do augusta 1941 prvé nasadenie proti ZSSR na východnom fronte. Druhé nasadenie s letkou 11 absolvoval od júna do októbra 1942. Letka vtedy operovala v rámci Skupiny vzdušných zbraní na podporu slovenskej Zaisťovacej divízie, nasadenej najmä na elimináciu partizánskej činnosti na území Ukrajiny a Bieloruska.
Po návrate bol v októbri 1942 zaradený do kurzu nočného lietania a tak ako väčšina jeho absolventov bol v apríli 1943 zaradený do preškoľovacieho kurzu na lietadlá Messerschmitt Bf 109. Po jeho absolvovaní bol tretíkrát nasadený na východný front (od júna 1943), tentoraz v rámci stíhacej letky 13. Tu si pripísal na konto dve vzdušné víťazstvá. Kvôli zdravotným problémom sa na Slovensko vrátil predčasne, v septembri 1943.
Po vyliečení pôsobil v rámci technickej letky, odkiaľ bol v novembri 1943 premiestnený k hotovostnému roju, po reorganizácii v januári 1944 premenovanom na pohotovostnú letku. Jednotka mala za úlohu ochranu hlavného mesta a zbrojoviek na Považí. 26. júna 1944 bol rtk. rtm. F. Melicháč určený veliteľom hotovosti pohotovostnej letky. Zástupca veliteľa pohotovostnej letky npor. let. J. Puškár však toto určenie na poslednú chvíľu zmenil a prevzal velenie hotovosti. Následne vzlietol ako vedúci 8-člennej skupiny Messerschmittov Bf 109 G-6 proti hlásenému americkému bombardovaciemu zväzu. V boji proti americkým stíhačom zahynul (okrem neho padli aj rtk. G. Lang a rtk. Š. Jambor).
V auguste 1944 sa F. Melicháč do Povstania nezapojil a ostal slúžiť v piešťanskej posádke. Po vojne vstúpil do čs. armády v hodnosti rotmajstra letectva. V roku 1958 bol ako väčšina letcov, ktorí sa zúčastnili ťaženia proti ZSSR, z armády prepustený. Zomrel v roku 2005.
Vyznamenania: slovenské – Vojenný víťazný kríž VI. tr.; nemecké – Železný kríž II. tr., Bronzová frontová spona pre stíhača; rumunské – Virtutea aeronautica la Croix d´or
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Bursa, S., 2020: Letka 13
Bystrický, J. a Šumichrast, P., 2004: Letka 13 v dokumentoch a obrazoch
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Hrodegh, M., Bursa, S. a Kaššák, P., 2021: 26. jún 1944
www.valka.cz
Gonzo Aviation (www.gonzoaviation.com)