Herman Czirolnik

* 30. september 1896 Nitra
† 1. júl 1986 Praha
K armáde narukoval v roku 1915. Absolvoval základný výcvik, po ktorom sa prihlásil k námorníctvu, resp. námornému letectvu (k.u.k. Seeflugwesen, od roku 1917 k.u.k. Seefliegerkorps). Ako vyučený mechanik bol zaradený na pozíciu ošetrovateľa lietadiel (v súčasnom ponímaní letecký mechanik) na námornej základni Pula na pobreží Jadranského mora. Predtým absolvoval v Mníchove trojmesačné preškolenie, zamerané na údržbu a opravy leteckých motorov. Na základni Pula boli v jeho opatere lietajúce člny Lohner.
 
Po roku požiadal o zaradenie do pilotného výcviku, ktorej jeho nadriadený vyhovel. V tom čase mal hodnosť slobodníka. Výcvik na lietajúcich člnoch prebiehal na základni Pula, ktorá bola v tom čase najvýznamnejším prístavom rakúsko-uhorského vojnového námorníctva. Letecká škola bola umiestnená na malom ostrove Sv. Katarina v Pulskom zálive. V septembri 1917 získal H. Czirolnik rakúsky diplom námorného pilota (Wasserflugzeugführer).
 
Na bojové lety lietal zo základne Šibenik a z oporného bodu na ostrove Korčula s prideleným strojom Lohner (pravdepodobne s imatrikuláciou L72) s pozorovateľom, ktorý plnil aj funkciu navigátora a bombometčíka. Lietal na pozorovacie, protilodné i bombardovacie misie. Vojnu skončil v hodnosti šikovateľa námorného letectva (Fliegermeister).
H. Czirolnik zažil ako námorný pilot viacero mimoriadnych situácií a pri jednej z nich, v apríli 1918, mu išlo o život. Počas letu k ostrovu Korčula, kde bol hlásený nepriateľský čln kladúci míny, explodoval motor jeho lietajúceho člna Lohner a začal horieť. Núdzovo pristál na more niekoľko kilometrov od pobrežia. Z horiaceho lietadla skočili aj s mechanikom-pozorovateľom do vody, korkové plávacie vesty ich však v ťažkom leteckom oblečení nedokázali dlho udržať na hladine. Nakoniec ich zachránila loď rakúsko-uhorského námorníctva, ktorá do prístavu dotiahla aj zhorený vrak lietadla.
Po skončení Veľkej vojny vstúpil do radov letectva Maďarskej republiky rád, kde slúžil v rámci 9. červeného vodného leteckého oddielu v Csepeli (Budapešť). Lietal tu na hydropláne Hansa-Brandenburg W.29 a v máji a júni 1919 sa zúčastnil bojov proti československým jednotkám v okolí Komárna. Pod silnejúcim tlakom čs. vojska a politickým tlakom dohodových mocností jednotky maďarskej červenej armády v júli 1919 zo Slovenska ustúpili.
 
Po skončení bojov sa H. Czirolnik rozhodol pre ďalší život v Československu, kde mal domovskú príslušnosť. Využil amnestiu prezidenta ČSR T. G. Masaryka, ktorá sa týkala osôb aktívnych v cudzích vojenských jednotkách. V čs. armáde bol vedený ako rotmajster v zálohe. Ešte v roku 1922 cvičil svoje pilotné umenie v rámci Čs. vzduchoplaveckého učilišťa v Chebe. Ďalšie letecké cvičenie mal absolvovať v roku 1925.
 
V Československu úspešne rozbehol profesionálnu boxerskú kariéru (s boxom začal počas služby v rakúsko-uhorskej armáde). V rokoch 1924-1930 bol držiteľom titulu majstra ČSR v strednej váhe, exhibične boxoval aj v zahraničí. V Prahe, kde žil, patril k známym postavám spoločenského a športového života.
 
Zostavil: Peter Baláž
 
Použité zdroje
Vašíček, R., 2004: Námořní letec Heřman Czirolnik (L+K speciál Češi a Slováci v historii letectví 4)
Rajlich, J., 2020: Cheb 1917-1947 – Aviatici a letadla prvního vojenského letiště v Českých zemích
Szabó, M., 2005: Nitrania v leteckej histórii, Herman Czirolnik (SLZ gen. Dr. M. R. Štefánika – Rozlet č. 5)
V. Csizmarik, I., 1969: A Magyar Tanácsköztársaság légiereje (Hadtörténelmi Közlemények 16/2)
Wikipedia (Heřman Czirolnik)
Foto: archív R. Vašíčka