* 26. január 1918 Kroměříž
† 23. jún 1941 Nieuwe Niedorp (Holandsko)
V čs. armáde slúžil od roku 1936. Od októbra 1937 do augusta 1938 absolvoval Školu leteckého dorastu, oddelenie mechanikov vo VLÚ v Prostějove. Následne nastúpil k letke 14 leteckého pluku 2. V marci 1939 v čase zániku Československa bol premiestnený k 64. letke leteckého pluku 3 v Piešťanoch. Po vzniku Slovenského štátu sa stal príslušníkom slovenskej brannej moci. V máji 1939 bol povýšený na slobodníka.
V rámci skupiny protinemecky zmýšľajúcich príslušníkov pluku sa zúčastnil najväčšieho hromadného úletu v dejinách slovenského letectva. 7. júna 1939 ôsmi príslušníci letky 64 a technickej letky použili na útek 4 lietadlá (tri Letovy Š-328 a jedno Aero Ab.101). V skupine boli piloti des. I. Gablech, des. J. Lazar, des. J. Kaňa a des. J. Hrala, strelec čat. F. Knotek, mechanik slob. K. Valach, rádiotelegrafista des. J. Řehák a mechanik čat. Ľ. Ivanič. K. Valach letel na mieste pozorovateľa v Letove Š-328.155, pilotovanom J. Kaňom. Letovy pristáli po troch hodinách letu na letisku Dęblin v Poľsku. Aero, ktoré pilotoval J. Hrala, pristálo najskôr v Krakove. V roku 1942 boli všetci v neprítomnosti degradovaní a odsúdení slovenským vojenským súdom za zbehnutie a vyzvedačstvo na doživotný ťažký žalár.
Po niekoľkotýždňovom vyšetrovaní vo Varšave boli utečenci prijatí do poľského letectva. Piloti pôsobili v Debline ako inštruktori. K. Valach v Poľsku absolvoval výcvik palubného strelca. Po útoku Nemecka na Poľsko a ústupe na východ sa K. Valachovi a F. Knotekovi, na rozdiel od ostatných členov skupiny, podarilo uniknúť sovietskemu zajatiu a cez Maďarsko, Juhosláviu a Grécko sa dostali do Francúzska. Po jeho kapitulácii sa K. Valach cez severnú Afriku a Gibraltar preplavil do Veľkej Británie, 12. júla 1940 pristál v Liverpoole.
Vo Veľkej Británii vstúpil 26. júla 1940 v Cosforde do dobrovoľníckej zálohy RAF. Ako palubný strelec bol zaradený k novovytvorenej 311. čs. bombardovacej peruti RAF. V auguste 1940 mu bola priznaná britská hodnosť Sergeant. Na svoj prvý operačný let nastúpil 21. septembra 1940 v posádke P/O F. Janouška, cieľom bol francúzsky prístav Calais. V 311. peruti absolvoval na lietadlách Vickers Wellington 32 operačných letov (najviac v posádke Sgt L. Anderleho), všetky na pozícii zadného strelca. Osudným sa mu stal nálet na Brémy, na ktorý vyštartoval 22. júna 1941 v posádke F/Sgt V. Bufku. Wellington Mk.Ic (T2990, KX-T) bol zostrelený nočným stíhačom. Z horiaceho bombardéra sa podarilo vyskočiť len kapitánovi posádky V. Bufkovi, ktorý bol zajatý. Ostatní zahynuli v troskách lietadla, ktoré dopadlo v blízkosti holandského Nieuwe Niedorp.
Pozostatky členov posádky boli z miesta havárie vyzdvihnuté po 80-tich rokoch v júni 2021 a pochované na vojenskom cintoríne British Commonwealth War Grave Cemetery v holandskom Bergen op Zoom. Po vojne bol K. Valach v roku 1947 menovaný in memoriam rotmajstrom letectva, resp. štábnym rotmajstrom letectva. V roku 1991 mu bola udelená hodnosť podplukovníka in memoriam.
Vyznamenania: poľské: Krzyż Walecznych; československé – Československý vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Československá vojenská pamätná medaila so štítkami F-VB
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Súdny B., 2002: Úlet osemčlennej skupiny slovenských vojenských letcov z Piešťan do Poľska dňa 7. júna 1939. Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov I (UCM Trnava)
Šumichrast, P., 2022: Príbeh posádky československých letcov bude natrvalo žiť v našej historickej pamäti (www.vhu.sk)
Sadecký, Z., 2021: Imrich Gablech – Velký úlet
Rajninec, J.: Slovenské letectvo 1939-1944
Čeští Rafáci (www.rafaci.cz)
The men of Wellington T2990 (Free Czechoslovak Air Force, www.fcafa.com)
T2990 crew interred (Free Czechoslovak Air Force, www.fcafa.com)
Příběh Wellingtonu T2990 se uzavírá (Československá obec legionářská, www.csol.cz)
www.valka.cz
Foto: zbierka B&E Kudláček (www.fcafa.com)