Augustín Kubovič

* 19. september 1920 Bučany
† 25. október 1944 Štefanovce

K lietaniu sa prvýkrát dostal v rámci akcie 1000 nových pilotov, keď v Piešťanoch absolvoval od apríla do júla 1938 základný pilotný výcvik. Do výcviku nastupoval ako 17-ročný, takže mu rodičia museli podpísať súhlas. Ešte v priebehu kurzu sa prihlásil do armády a v júli 1938 nastúpil k cvičnej letke 3. leteckého pluku v Piešťanoch. Pokračoval v leteckom výcviku, počas ktorého došlo v marci 1939 k zániku Československa. Dokončil ho už v radoch slovenskej brannej moci. Následne absolvoval stíhací výcvik a po pridelení k letke 12 bol 1. decembra 1939 menovaný pilotom letcom. V októbri 1940 bol prijatý do sboru poddôstojníkov z povolania.

Po napadnutí Sovietskeho zväzu v júni 1941 bol s letkou 12 odvelený na východný front. Letka bola vyzbrojená Aviami B.534, vykonávala ochranu slovenských pozemných jednotiek, prieskumné a bitevné úlohy. Pri útoku na sovietske pozemné jednotky 30. júla 1941 bol zostrelený M. Danihel, ktorý núdzovo pristál na nepriateľskom území. A. Kubovič spolu s J. Drličkom pristáli vedľa neho, kým ich zvyšok jednotky kryl zo vzduchu. J. Drlička vzal M. Danihela na palubu svojej Avie a zachránil ho tak pred zajatím. Všetci traja boli za tento čin vyznamenaní. Na Slovensko sa vrátil v októbri 1941. 1. novembra 1941 bol menovaný poľným pilotom letcom.

Prvé frontové nasadenie absolvoval A. Kubovič na východnom fronte s letkou 12. Letka bola vyzbrojená Aviami B.534, vykonávala ochranu slovenských pozemných jednotiek, prieskumné a bitevné úlohy. 30. júla 1941 sa zúčastnil odvážnej záchrannej akcie, kedy sa spolu J. Drličkom podieľal na záchrane zostreleného M. Danihela, ktorý núdzovo pristál na nepriateľskom území. Všetci traja boli neskôr za tento čin vyznamenaní.

Druhýkrát bol A. Kubovič vyslaný na východný front koncom júna 1942, tentoraz v rámci letky 11, ktorá zabezpečovala operačný priestor Zaisťovacej divízie. Po návrate z frontu v októbri 1942 bol zaradený do kurzu nočného lietania.

Väčšinu frekventantov tohto kurzu v apríli 1943 zaradili do preškoľovacieho kurzu na Messerschmitt Bf 109. Po jeho absolvovaní odišiel A. Kubovič v júni 1943 tretíkrát na východný front. Stal sa príslušníkom letky 13 v rámci jej tzv. II. frontovej garnitúry. Na letisku Sarabuz na Kryme najskôr piloti absolvovali preškolenie na modernejšie stroje Messerschmitt Bf 109G a následne na letisku Anapa vystriedali pilotov I. frontovej garnitúry. Počas tohto nasadenia dosiahol 1 potvrdený zostrel, keď 8. augusta 1943 zostrelil sovietsku stíhačku Bell P-39 Airacobra. Podľa niektorých zdrojov následne ochorel a liečil sa až do decembra 1943, kedy sa vrátil na Slovensko.

V novembri 1943 bol povýšený na rotníka. V januári 1944 sa stal členom Pohotovostnej letky, tvorenej príslušníkmi letky 13. V máji 1944 bol vylúčený zo sboru poddôstojníkov z povolania ako aj výkonných letcov. Súčasne bol premiestnený do zálohy k Spojovacému práporu vzdušných zbraní v Žiline.

Po vypuknutí Povstania sa pripojil k povstaleckej armáde. Bol opäť povolaný medzi výkonných letcov a stal sa príslušníkom Kombinovanej letky na letisku Tri Duby. V rámci skupiny pilotov plnil bombardovacie a prieskumné úlohy, v noci piloti pomáhali pri organizovaní vykládky materiálu zo sovietskych dopravných lietadiel. Po potlačení Povstania a ukončení leteckých bojových operácií sa A. Kubovič 25. októbra 1944 pripojil na povstaleckom Messerchmitte Bf 109 G-6 k Lavočkinom 1. čs. stíhacieho leteckého pluku s cieľom preletieť na sovietske územie. Za zlých poveternostných podmienok sa skupina postupne roztrhala. Počas preletu nad masívom Braniska bol Kubovičov Messerschmitt pravdepodobne zasiahnutý protilietadlovou paľbou a krátko na to havaroval pri obci Štefanovce. Pilot zahynul.

V Povstaní absolvoval A. Kubovič viacero bojových letov pri plnení úloh v rámci Kombinovanej letky. Po potlačení Povstania vyštartoval 25. októbra 1944 na Bf 109G-6 s cieľom preletieť na sovietske územie v skupine Lavočkinov 1. čs. stíhacieho leteckého pluku. Počas preletu bol zasiahnutý nemeckou PLO a havaroval pri obci Štefanovce na východnom Slovensku.

Jeho pozostatky boli pochované v obci Štefanovce 28. októbra 1944. V apríli 1946 boli prevezené do rodnej obce Bučany. Po vojne bol A. Kuboviič povýšený na štábneho rotmajstra letectva in memoriam.

Vyznamenania: slovenské – Za hrdinstvo 3. st., nemecké – Železný kríž II. tr.

Zostavil: Peter Baláž

Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Bolerázsky, A.: Spomienka na Augustína Kuboviča (www.nyaryovska-kuria.sk)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939-1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Bystrický, J. a Šumichrast, P., 2004: Letka 13 v dokumentoch a obrazoch
www.valka.cz
Súdny, B., 2019: Pri Štefanovciach odhalili pomník vojenskému letcovi (www.pravda.sk)
Gonzo (www.gonzoaviation.com)
Obec Štefanovce (www.stefanovce.sk)