* 10. júl 1921 Dolné Hámre (v súčasnosti Hodruša-Hámre)
† 16. jún 1994 Hradec Králové
Do elementárneho pilotného výcviku nastúpil v pilotnej škole Slovenského leteckého sboru vo Zvolene v apríli 1940. Po jeho úspešnom absolvovaní narukoval v októbri 1940 do slovenskej armády a stal sa žiakom Leteckej školy, presunutej v tom čase z Piešťan do Trenčianskych Biskupíc. Po základnom výcviku absolvoval od februára do augusta 1941 pokračovací výcvik, na konci ktorého bol vyradený ako pilot viacmiestnych lietadiel v hodnosti čatníka.
Ako pilot nastúpil k 3. pozorovacej letke, dislokovanej v Nitre a vyzbrojenej lietadlami Letov Š-328. Letka bola neskôr premiestnená do Popradu, kde došlo k jej reorganizácii na letku 41. Na jar 1943 sa prihlásil do výcviku lietania na viacmotorových lietadlách, ktorý Veliteľstvo vzdušných zbraní organizovalo s cieľom vybudovať bombardovaciu letku, vyzbrojenú lietadlami Heinkel He 111. Letka mala byť po výcviku nasadená na východnom fronte. Výcvik na lietadlách Fw 58 a He 111 bol organizovaný v Saki na sovietskom Kryme. Vzhľadom na postup Červenej armády a evakuáciu jednotiek z Krymu sa J. Kúkel v rámci slovenskej leteckej skupiny vrátil koncom októbra 1943 do Popradu, kde slúžil až do vypuknutia Povstania. Medzitým bol povýšený na rotníka.
V povstaleckom letectve pôsobil v rámci Kombinovanej letky od začiatku bojov. Prvý operačný let absolvoval už 31. augusta 1944 na stroji Klemm Kl 35D s pozorovateľom dôst. zást. ašp. L. Haimom. Cieľom bol prieskum nemeckých jednotiek v priestore Kežmarok-Poprad. Ako pilot lietal najmä na strojoch Letov Š-328, vykonával prieskum a bombardovacie lety na podporu pozemných jednotiek 1. čs. armády na Slovensku. Posledný povstalecký bojový let vykonal rtk. J. Kúkel s pozorovateľom slob. ašp. Ľ. Benkom 7. októbra 1944 na Š-328, kedy bombardovali autokolónu bojovej skupiny SS Schill pri Jánovej Lehote. 10. októbra 1944 boli obaja na palube transportného Lisunova Li-2 presunutí na sovietske územie.
Po vstupe do čs. armády v ZSSR sa v poľskom Przemyśle preškolil na sovietsku techniku. V rámci 1. čs. zmiešanej leteckej divízie bol najskôr pridelený k 2. čs. stíhaciemu leteckému pluku a v marci 1945 k 3. čs. bitevnému leteckému pluku, vyzbrojenému lietadlami Iljušin Il-2m3. V apríli a máji 1945 sa v radoch tejto jednotky ako pilot šturmovika aktívne zúčastnil bojov o Opavu, Moravskú Ostravu a Těšín.
Po skončení vojny zostal slúžiť v čs. letectve. Bol povýšený na rotmajstra a v júni 1946 premiestnený do Leteckého učilišťa v Prostějove, kde pôsobil ako učiteľ lietania. Po povýšení na štábneho rotmajstra nastúpil v októbri 1946 do Leteckej vojenskej akadémie v Hradci Králové. Po jej absolvovaní v júni 1948 bol menovaný poručíkom a premiestnený do Leteckého výskumného ústavu v Prahe-Letňanoch, kde pôsobil ako pilot skušobnej letky. V marci 1950 prevzal ako nadporučík jej velenie. Po povýšení na kapitána sa v auguste 1951 stal veliteľom 1. leteckého stíhacieho pluku v Mladej, kde sa preškolil na prúdové lietadlá MiG-15 (S-102). V auguste 1952 sa v hodnosti majora stal veliteľom 1. leteckej stíhacej divízie v Českých Budějoviciach. Už v hodnosti plukovníka študoval na Akadémii generálneho štábu v Moskve (1957) a od septembra 1959 pôsobil na MNO v Prahe vo vedúcich funkciách a v rámci armády na ďalších veliteľských pozíciách. V októbri 1961 bol J. Kúkel menovaný do hodnosti generálmajora a v októbri 1967 povýšený na generálporučíka. Absolvoval Vysokú technickú akadémiu v Brne a získal diplom inžiniera letectva.
Na leteckých dňoch v rokoch 1953, 1954, 1955 viedol akrobatické skupiny. V r. 1956 predvádzal sólovú akrobaciu na stroji MiG-17F, v roku 1964 na stroji Su-7BM.
V júli 1969 bol v rámci previerok odvolaný z funkcie veliteľa 10. leteckej armády a v marci 1971 preložený do zálohy. V 80-tych rokoch bol rehabilitovaný, bola mu vrátená hodnosť generálporučíka letectva a všetky vyznamenania. J. Kúkel zomrel v roku 1994 v Hradci Králové, kde je aj pochovaný. Bol posledným generálom čs. vojenského letectva s bojovými skúsenosťami.
Vyznamenania: československé: Čs. vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Pamätná medaila čs. armády v zahraničí, Rad SNP III. tr., Za statočnosť, Za zásluhy o obranu vlasti, Rad práce, Rad červenej zástavy, sovietske: medaila Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941-1945
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
www.valka.cz
www.vojenstvi.cz
Gonzo (www.gonzoaviation.com)
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1939-1944
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)