* 21. júl 1880 Košariská
† 4. máj 1919 Ivanka pri Dunaji
Milan Rastislav Štefánik je známy ako uznávaný politik, diplomat a vedec. Rovnako obdivuhodná je však i jeho kariéra vojenského letca. V čase vypuknutia Veľkej vojny sa Štefánik nachádzal v Maroku, kde pripravoval založenie novej hvezdárne pre Francúzsko. Keďže v tom čase bol už francúzskym občanom, na základe povolávacieho rozkazu sa hlásil v 102. pešom pluku v Chartres. Od začiatku sa pokúšal dostať k letectvu, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Na jar 1915 absolvoval v Chartres letecký výcvik. Už vtedy aktívne prezentoval svoje názory na slovenskú otázku v rámci Rakúsko-Uhorska a rozvíjal propagandu proti habsburskej monarchii. Väčšina vojakov slovenského pôvodu však slúžila na východe, preto si podal žiadosť o preloženie na srbský front. Žiadosti spočiatku nebolo vyhovené a Štefánik až do augusta 1915 lietal v hodnosti desiatnika nad západným frontom. Pôsobil v rámci eskadry MF-54, ktorá v tom čase operovala z poľného letiska Arras. Na dvojplošníku Farman vykonával prieskumné lety nad nepriateľským územím, často na veľké vzdialenosti a niekoľkokrát sa vrátil s lietadlom poškodeným po zásahoch črepinami a strelami.
Vedecká stránka jeho osobnosti sa prejavila aj na bojisku. Navrhol vybudovanie leteckej meteorologickej stanice, jednu z prvých vo francúzskej armáde. Vďaka tejto priekopníckej práci mu bolo ponúknuté miesto veliteľa meteorologickej služby. Štefánik však odmietol a opäť požiadal o preloženie do Srbska.
Od konca septembra 1915 tak začal už ako podporučík svoje pôsobenie na srbskom fronte v rámci francúzskej eskadry MFS-99. Tá postupne pôsobila na poľných letiskách Palanka, Kovijon a Niš. Pri jednom z letov bol jeho Farman F-11 zostrelený nemeckým Albatrosom B-II, ktorého strely zasiahli motor a vyradili ho z činnosti. Štefánikovi sa podarilo dokĺzať do blízkosti vlastného letiska, kde núdzovo pristál. Napriek tomu, že lietadlo bolo poškodené, pilot i pozorovateľ vyviazli bez zranení.
Na jar 2016 sa ako pozorovateľ zúčastnil niekoľkých letov nad talianskym frontom, ktoré mali okrem prieskumu za cieľ aj zhadzovanie letákov, ktorých text sám pripravil a ktoré boli určené pre rakúsko-uhorských vojakov slovanských národností. Vyzýval v nich k prechodu do talianskych pozícií a pripojeniu sa k národnooslobodzovaciemu boju. Počas týchto letov zhodili nad nepriateľskými líniami a tábormi desiatky tisíc letákov a častokrát sa lietadlá vracali poškodené protilietadlovou paľbou.
Srbská armáda bola v tom čase v hlbokej defenzíve a francúzska jednotka ustupovala spolu s ňou. Štefánik pre poškodenie lietadla nemohol odletieť a bol nútený absolvovať náročný sedemdňový pochod do Mitrovice, ktorý vyústil do prudkého zhoršenia jeho zdravotného stavu. S ťažkosťami bol nakoniec transportovaný do Ríma, kde mu zachránili život. Týmto sa skončila jeho kariéra aktívneho vojenského letca.
M. R. Štefánik do konca vojny neúnavne organizoval vznik československej armády a légií vo Francúzsku, Taliansku a Rusku. Pomáhal tak pripraviť základy pre vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Jeho aktivita vo vojenskej sfére bola ocenená udelením mnohých vyznamenaní (najvyšším ocenením je francúzsky Rad čestnej légie 3. stupňa) a hodnosti generála francúzskej armády. V rámci prvej československej vlády pôsobil ako minister vojny.
Milan R. Štefánik zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate do slobodného Československa, o ktorého vznik sa zaslúžil nezastupiteľnou mierou. Taliansky stroj Caproni Ca.3 sa zrútil neďaleko Ivanky pri Dunaji 4. mája 1919. V troskách lietadla našli smrť aj dvaja talianski letci a mechanik.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Čaplovič, M. et al., 2010: Milan Rastislav Štefánik v zrkadle prameňov a najnovších poznatkov historiografie. VHÚ -Ministerstvo obrany SR, Historický ústav SAV, Slovenský národný archív, Bratislava.
Bauerová V., 2018: Astronom a letec M. R. Štefánik v diplomatických službách (blog, www.ustavprava.cz).
Letec Milan Rastislav Štefánik. Nezávislé noviny, 2018.
Se Štefánikem v Srbsku. Z deníku Maurice Bourdona, francouzského mechanika gen. Štefánika. Soukromý tisk – Ota Resch – Pardubice 1928.