* 3. december 1915 Španie Pole
† (?)
Do čs. armády nastúpil v októbri 1937, kedy ho v rámci výkonu prezenčnej služby včlenili do horského pešieho pluku 4 v Jelšave. Keďže pred nástupom do armády absolvoval základný pilotný kurz v Stredoslovenskom aeroklube vo Zvolene, v novembri 1937 ho premiestnili k cvičnej letke leteckého pluku 3 gen. letca M. R. Štefánika v Piešťanoch. Tu najskôr absolvoval peší výcvik. Následne bol zaradený do poddôstojníckej školy, ktorú úspešne ukončil v januári 1938. Po jej skončení ho povýšili na slobodníka. Od januára do mája 1938 bol žiakom v Pilotnej škole leteckého pluku 3. Stíhací výcvik absolvoval od júna do septembra 1938 v rámci cvičnej letky leteckého pluku 4 v Kbeloch. Zdokonaľovací výcvik vykonal od septembra do novembtra 1938 v školnej letke 2 Vojenského leteckého učilišťa v Prostějove. V decembri 1938 bol menovaný pilotom letcom, s určením k stíhacím letcom. V decembri 1938 premiestnený k 38. letke a vo februári 1939 k 49. letke v Spišskej Novej Vsi.
Tu ho zastihol rozpad Československa a následná marcová maďarská agresia. Do bojov proti maďarskej armáde sa ako stíhací pilot aktívne zapojil. Ráno 24. marca 1939 vyštartoval M. Karas na Avii B.534 na bojový let ako člen roja pod vedením por. let. J. Prháčka. V priestore Sobraniec sa dostali do stretu so skupinou maďarských Fiatov Cr.32. Slovenskí stíhači zabudli na podvesené bomby a dve avie boli v boji zostrelené. Vedúci maďarského roja por. A. Negró zasiahol stroj J. Prháčka, ktorý sa pokúsil o núdzové pristátie v údolí potoka Luhavec, západne od Sobraniec. Pri tvrdom dotyku so zemou bomby vybuchli a pilot zahynul. Čat. C. Martiš, ktorý bol maďarskými stíhačmi napadnutý ako prvý, sa po zásahoch do motora odpútal, odhodil bomby a núdzovo pristál južne od obce Klokočov. Jeho stroj sa v rozbahnenom teréne prevrátil (na C. Martiša pravdepodobne útočil stržm. S. Szoják). Jedine M. Karas sa z boja dostal nepoškodený, ale vzhľadom na nepriaznivé počasie a nedostatok pohoných hmôt pristál v poli pri Humennom.
V júni 1939 bol povýšený na desiatnika. Poľného ťaženia proti Poľsku v septembri 1939 sa pravdepodobne aktívne nezúčastnil. V októbri 1939 mu povolili dobrovoľné konanie ďalšej činnej služby a v novembri 1939 ho povýšili na čatára. V apríli 1940 ho preložili do skupiny ďalejslúžiacich a menovali poľným pilotom letcom.
V rámci letky 12 (vznikla transormáciou pôvodnej 49. letky) bol v júli 1941 odoslaný do poľa. 20. júla 1941 sa ako vedúci 3. roja zúčastnil bitevného náletu pod vedením stot. let. V. Kačku. Nálet 11-člennej skupiny Avií B.534 v priestore Vinnica-Niemirov na sovietske pozemné kolóny bol mimoriadne úspešný. V silnej protilietadlovej paľbe boli poškodené štyri stroje, vrátane Avie veliteľa letky V. Kačku. Celá letka sa po splnení úlohy vrátila na letisko Bar. V októbri 1941 sa M. Karas s letkou vrátil na Slovensko. Začiatkom decembra 1941 bol na vlastnú žiadosť predčasne prepustený z činnej služby.
Do konca vojny pracoval v Leteckej továrni v Trenčianskych Biskupiciach. V armáde bol ešte nakrátko prezentovaný do výnimočnej činnej služby v auguste 1943 a apríli 1945. V júni 1945 bol prepustený z činnej služby. V rokoch 1960–1962 bol väznený za združovanie proti republike.
Vyznamenania: slovenské – Pamätná medaila bez štítku, Za hrdinstvo 3. st., nemecké – Železný kríž II. tr.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Šumichrast, P., 2012: Prvý bitevný útok slovenského letectva na východnom fronte (Vinnica – Niemirov, 20. júl 1941), Vojenská história 4/2012
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Mičianik, P., 2019: Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938-1939
Janeček, E., 1941: Vyznamenaní
Janeček, E., 1941: Vyznamenaní
Konzultácie: B. Súdny