Július Šofranko

* 12. august 1919 Stráže (v súčasnosti mestská časť Popradu)
† 30. november 1944 Buxton (Veľká Británia)
Do zahraničia odišiel už ako 12-ročný, keď v roku 1931 začal študovať na cirkevnom učiteľskom ústave vo Francúzsku. V čase vypuknutia II. svetovej vojny pôsobil ako cirkevný učiteľ v egyptskej Alexandrii. Vo februári 1940 bol odvedený do čs. zahraničnej armády na čs. konzuláte v Káhire.
 
Do vojenskej služby nastúpil v novembri 1940 a ako vojak Čs. výcvikového strediska – Východného v Palestíne bol zaradený do výcvikovej roty. Po základnom výcviku bol v januári 1941 premiestnený k rote doprovodných zbraní 11. čs. pešieho práporu – Východného. Tu ho na vyše mesiac pripútala na lôžko malária, k jednotke sa vrátil 16. júna 1941. Krátko na to, 22. júna 1941, bol odoslaný do poľa. Prvé bojové akcie proti jednotkám vichystického Francúzska absolvoval v Sýrii. Neskôr, od októbra do decembra 1941 sa zúčastnil obrany obliehaného Tobruku. Počas nepriateľského náletu 18. marca 1942 bol ľahko zranený črepinou. Po reorganizácii čs. jednotiek na Strednom východe byl v apríli 1942 pridelený k veliteľskej rote 200. čs. ľahkého protilietadlového pluku – Východného od mája do októbra 1942 absolvoval II. kurz Školy na výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe. Súčasne bol povýšený na slobodníka ašpiranta. Následne sa prihlásil k letectvu a v októbri 1942 bol odoslaný do Veľkej Británie.
 
V januári 1943 bol J. Šofranko v St. Athan prijatý do britského Kráľovského letectva (RAF) v britskej hodnosti vojaka (AC2) a absolvoval základný výcvik. Na základný pilotný výcvik nastúpil do No.3 Elementary Flying Training School (základná pilotná výcviková škola) v máji 1943 na základni RAF Shellingford. V rovnakom čase byl povýšený do britskej hodnosti LAC (slobodník). Ďalší výcvik vykonával v Kanade, od 4. októbra 1943 slúžil v No.31 EFTS na leteckej základni De Winton. Koncom januára 1944 začal v rámci No.34 Service Flying Training School pokračovací pilotný výcvik na základni Medicine Hat. V tom čase bol povýšený do čs. hodnosti desiatnik ašpirant. Výcvik úspešne ukončil v auguste 1944 a bol povýšený do britskej hodnosti Sergeant a následne do čs. hodnosti čatár ašpirant.
 
Po návrate do Veľkej Británie pokračoval od septembra 1944 v zdokonaľovacom pilotnom výcviku v jednotke No.5 (Pilots) Advanced Flying Unit RAF. 30. novembra 1944 odštartoval zo základne Ternhill na cvičný navigačný let na stroji Harvard Mk.IIB (FT442, DF). Pri návrate na letisko v dôsledku nepriaznivého počasia havaroval na vrchu Shining Tor, západne od mesta Buxton, pilot zahynul.
30. novembra 1944 odštartoval J. Šofranko zo základne Ternhill na cvičný navigačný let na stroji Harvard Mk.IIB (FT442, DF). Pri návrate na letisko v dôsledku nepriaznivého počasia havaroval na vrchu Shining Tor, západne od mesta Buxton. Autor bokorysu: K. Höll - Hrdinové válečného nebe (https://www.facebook.com/warskysheroes).
J. Šofranko je pochovaný na cintoríne Botley Cemetery v Oxforde. Vo februári 1947 bol menovaný podporučíkom in memoriam a krátko na to povýšený na poručíka in memoriam. V máji 1991 bol povýšený do hodnosti podplukovníka in memoriam.
 
Vyznamenia: Čs. vojenská pamätná medaila so štítkami VB-SV
 
Zostavil: Peter Baláž
 
Použité zdroje:
Plachý, J.: Julius Šofranko (1919-1944). Ústav pro studium totalitních režimů (https://www.ustrcr.cz)
VUA Praha – letecká karta čs. príslušníka RAF (http://www.vuapraha.cz)
Moravec, M.: Slovenští školští bratři v československé armádě na Blízkém východě. Vojenská história, 1/1999.
B. Súdny – archívne materiály a konzultácie
Foto: archív P. Vančatu