František Brezina

* 28. august 1918 Dolný Jatov
† 17. august 1989 Sliač
Leteckú kariéru začal v októbri 1937 ako dobrovoľník nástupom do Školy pre odborný dorast letectva pri VLU v Prostějove. Absolvoval tu základný vojenský výcvik a časť pilotného výcviku, ktorý po rozpade Československa dokončil v cvičnej letke v Piešťanoch. Tu už v hodnosti desiatnika absolvoval aj stíhací výcvik a bol menovaný pilotom letcom. Od mája 1939 bol zaradený do letky 12 v Spišskej Novej Vsi a v auguste 1940 do letky 13. Stal sa podôstojníkom letectva z povolania a v októbri 1940 bol povýšený na čatníka. V novembri 1940 bol menovaný poľným pilotom letcom.
 
Prvé nasadenie na východnom fronte absolvoval v rámci letky 13 od júna 1941. 25. júla 1941 bol počas doprovodu nemeckého pozorovacieho Henschela Hs 126 zostrelený protilietadlovým delostrelectvom a núdzovo pristál na nepriateľskom území pri obci Trostianec na Ukrajine. Pred zajatím ho zachránil Š. Martiš, ktorý pri ňom pristál a vzal ho na krídlo svojej Avie B.534. Návrat na letisko Tulčin bol dramatický, F. Brezina sa z krídla takmer zošmykol a nápor vzduchu mu znemožňoval dýchanie. Z prvého frontového nasadenia sa čtk. F. Brezina vrátil v auguste 1941.
 
Vo februári 1942 odišiel do dánskeho Grove so skupinou slovenských letcov a mechanikov, kde absolvoval preškoľovací kurz na stíhacie lietadlá Messerschmitt Bf 109. V októbri 1942 bol v rámci letky 13 druhýkrát nasadený na východnom fronte. V novembri 1942 bol povýšený na rotníka z povolania. Počas tohto nasadenia vykonal F. Brezina 159 bojových letov a dosiahol 13 zostrelov sovietskych lietadiel. 28. mája 1943 dosiahol počas dvoch letov zostrel troch stíhacích lietadiel Jak-1. V júli 1943 bol povýšený na zástavníka a so skupinou 1. garnitúry letky 13 sa vrátil na Slovensko.
 
Po návrate slúžil v hotovostnom roji, neskôr preorganizovanom na Pohotovostnú letku. V apríli 1944 sa stal inštruktorom Leteckej školy SVZ na letisku Tri Duby.
Messerschmitt Bf 109 E-4 "biela 7" prežil nasadenie 1. garnitúry letky 13 na východnom fronte a po návrate na Slovensko slúžil na výcvikové účely. Neskôr bol zaradený do Pohotovostnej letky. Po štarte na poplach z letiska Vajnory dňa 12. apríla 1944 s ním F. Brezina kvôli vysadeniu motora núdzovo pristál so zatiahnutým podvozkom.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa v rámci Kombinovanej letky aktívne zapojil do bojov proti nemeckým jednotkám. Absolvoval celkom 24 bojových letov na strojoch Avia B.534 a Messerschmitt Bf 109 E a G-6. Vykonával aj funkciu pomocného štartéra pre sovietske dopravné dakoty, ktoré počas nocí dopravovali vojenský materiál a zabezpečovali odvoz ranených z letiska Tri Duby. Po potlačení povstania ustúpil s pozemnou jednotkou do hôr, kde bojoval do novembra 1944. V apríli 1945 sa v Košiciach prihlásil do čs. armády, do ktorej bol prijatý v hodnosti rotmajstra letectva. Do konca vojny pôsobil v Leteckom výcvikovom stredisku v Spišskej Novej Vsi.
 
Po vojne slúžil od júna 1945 ako zástupca veliteľa letiska Nitra. Od októbra 1945 do apríla 1946 absolvoval Školu pre učiteľov lietania v Olomouci a od mája 1946 sa stal učiteľom lietania v Školskej peruti II Leteckého učilišťa v Prostějove. Po absolvovaní Aplikačnej školy pre nižších dôstojníkov bol povýšený na štábneho rotmajstra a poručíka letectva (október 1948). Leteckú kariéru F. Brezinu ukončila ťažká havária, ktorú mal 1. júla 1949 ako pilot lietadla Aero C-3B (Siebel Si 204D) pri meste Čáslav. Zo štvorčlennej posádky zahynul škpt. let. A. Ocelka, F. Brezina bol ťažko zranený a po vyliečení sa už k lietaniu nevrátil. V roku 1952 bol po čistkách z armády prepustený. Zomrel v roku 1989 v Sliači, kde je aj pochovaný.
 
Vyznamenania: slovenské – Medaila Za hrdinstvo 3. st., Medaila Za hrdinstvo 2. st., Medaila Za vzorný výkon služby, Pamätná medaila Za ťaženie proti ZSSR I. st., nemecké – Železný kríž II. tr., Železný kríž I. tr., Zlatá frontová spona, československé – Čs. vojnový kríž, Čs. medaila Za chrabrosť, Rad SNP II. tr.
 
Zostavil: Peter Baláž
 
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)