Poslední let z Pitomniku

[Luky]

Ak by bol záujem zaletieť navigačný let:
https://vwings.net/forum/viewthread.php ... ost_344551
Možno aj vo dvojiciach pilot-navigátor.

[Magot]

Určitě to pojďte zkusit, jako piloti Junkersů či Heinkelů i jako navigátoři, bude to výzva!

[Indy]

Ak nebudem odcestovaný, zveziem sa s Lukym.

[Matwej]

Pokud to půjde vezmu svoji "tetičku" a proletíme se.
Klidně vezmu na palubu i navigátora a event. parašutisty

[Kukulo]

Si zapisany v teticke, Matusu.

[Matwej]

Díky.
Hlásí se někdo dobrovolně jako navigátor?

[Kukulo]

Luky ze by pr3siel od Cibuleho k tebe. Ked sa hlasil este si nebol ty nahlaseny

[Matwej]

Není problém.
Ještě odladím připojení a mělo by to fungovat do vítězného konce.
Zkusil jsem si na mapě něco nalétat, ale pokud tam bude počasí jak bylo na tréningové mapě tak to bude nuda a čajíček. Čekal jsem alespoň počasí jak na TAWku kdy je reál nelétatelno. Tedy vítr, sníh a souvislou oblačnost od 500m.
Koukal jsem ,že se na T_mapě objevil i Toci.

[Luky]

Prihlasovacie údaje na TS SVK:
cr597.teamspeak3.com:9254
Heslo: net
link na SVK: https://vwings.net/weblinks.php
Odkaz na prihlasovacie údaje na TS sú hneď pod tým, ako sa návštevník prihlasuje.

[Luky]

Kde som to? Pripadám si ako vo sne. Okolo mňa ohromné výbuchy miestami pripomínajúce novoročný ohňostroj v Berlíne, ak.....ak by pri tom nešlo o život.
Ja potomok Markomanov, bojujúcich a ničiacich rímske légie v Teutoburskom lese po boku Armíniusa, za to že nám chceli ukradnúť našu slobodu a vymeniť ju za zdanlivo pohodlný život v „blahobyte“, ale zošnurovaný množstvom nezmyselných pravidiel a nerozhodujúci o ničom. Dokonca ani o osude svojom a svojej rodiny. Pre mňa milujúceho slobodu, preháňajúc sa na divokom koni /kobyle/ po nekonečných stráňach, nocujúcom v horách vedľa svojho koňa a svojich zbraní, riskujúc, že možno budem za chvíľu bojovať o život z vyhladovaným vlkom, alebo medvedicou brániacou svoje mláďa nepredstaviteľná predstava......a zrazu sa ocitám v „rímskych légiách“ a snažím sa pripraviť o slobodu ľudí, ktorí mi nič neurobili, len sa narodili na „nesprávnom“ území s nekonečným množstvom prírodného bohatstva . Môj predchádzajúci život sa mi odvíja pred očami ako film. Zo začiatku bolo všetko úžasné. V milovanom Nemecku zmietajúcom sa v hospodárskej kríze sa objavuje spasiteľ. Fírer na čo siahne to mu vychádza. Akoby šibnutím čarovného prútika sa v našom krízou zmietanom Nemecku začína neuveriteľne dariť a to nie len hospodársky, ale aj politicky. Spomínam si, ako som sa ako sedemnásť ročný nechal naverbovať do novovznikajúcej Luftvafe. Svoje prvé bojové ostrohy mladého stíhacieho pilota som zbieral v Španielsku a pripadal som si ako kráľ. Ženy nás obletovali, jedla a pitia bolo neúrekom a mne sa to všetko ohromne páčilo. Pripojili sme Porúrie, ktoré nám právom patrilo. Anšlus Rakúska, .....však sú to vlastne Nemci. Pri zábore Čiech už som trochu zaváhal a Poľsko mi otvorilo oči.
Fírer už neháji záujmy môjho milovaného Nemecka, ale „ide na Trh s nemeckou kožou“ za záujmy niekoho iného a hneď bolo jasné pod čiou gesciou sa konal „nemecký zázrak“
Kedže moje politické názory neunikli mojim nadriadeným, ocitám sa na východnom fronte, ale už nie ako stíhací pilot, ale ako strelec na Tante JU.....
Zrazu ma z mojich myšlienok vytrháva krik zranených, neskutočný chaos okolo nás a v pani-ke pribiehajúci veliteľ lietadla, ktorý kričí že všetko je stratené, pilot je ťažko zranený a my všetci zahynieme, lebo nie je nikto, kto by s lietadlom dokázal odletieť. V tom zmätku sa rozhodujem.
Pomaly schádzam po schodíkoch zo streleckej veže a rozhodným krokom odchádzam do pilotnej kabíny. Pomáham niekomu neznámemu preniesť ťažko zraneného pilota do nákladného priestoru medzi zranených, usadám do pilotnej sedačky a začínam sa pomaly oboznamovať z kokpitom.
Je to trochu iné ako v 109-ne ale prístroje sú známe a ja som občas pri preletoch nakukol a aj si sadol do sedadla druhého pilota v tante Ju čo sa mi teraz náramne hodilo. Nahadzujem motory.....trvá to večnosť. Otáčam nemotornú obludu /v porovnaní s ohybnou 109-nou/ a rolujem k začiatku štartovacej dráhy, ale musím zastaviť a počkať kým sa niekoľkým vojakom vonku podarí odstrániť rozbité nákladné auto stojace nám v ceste a.... sláva. Dráha je voľná. V tom zbadám ako sa k nám pomaly vzduchom plíži nočná čarodejnica a našťastie len guľometmi prežehlí stredný motor a z ľavého si neskôr všimnem unikať palivo. Už nie je čas cúvnuť. Motory zatiaľ fungujú. Revú ako besné . Pomaly, pomaličky sa derieme dráhou dopredu a akoby zázrakom sa ocitáme vo vzduchu.
Niečo mám v týchto končinách odlietané, takže dúfam, že s orientáciou až taký problém nebude.
Čo je však horšie, k tmavej noci a mizernej viditeľnosti v snehovej búrke sa pridáva aj olej na skle.
Zatiaľ máme šťastie. Cez bočné okienko sa mi darí rozoznávať krajinu a pomaly naberáme predom stanovený kurz tzv „južnou únikovou“ trasov . V diaľke občas zbadáme silné reflektory prečesávajúce oblohu snažiace sa nájsť nás nešťastníkov unikajúcich s pekla Stalingradu. Akoby zázrakom sa nám darí kľučkovať medzi predpokladanými „zafľakovanými“ oblasťami. Podľa mapy nám chýba nejakých 20 km k hranici frontu keď nám stredný motor vypovedá poslušnosť. Bojujem z pre mňa úplne novou situáciou. Snažím sa nahradiť úbytok výkonu, všetkými možnými aj nemožnými trikmi a udržať tante vo vzduch. To sa darí, len pri tom prestávam sledovať mapu a ocitáme sa v kuželi nepriateľského reflektoru. Kým sa ja aj fľakoví strelci spamätajú ocitáme sa za hranicou fronty, ovládajúcu našimi jednotkami. Pomaly sa ukľudnujem, znova sa zorientuje kde sme a naberám kurz letisko. Darí sa nám naviazať spojenie z letiskom. Väčšine posádok sa zdárne podarilo doraziť, ale bohužiaľ pre nás zatiaľ žiadna tante. Snáď budú bohovia milosrdní a nám sa to podarí. Zrazu akoby zázrakom sa z hmly vynára naše letisko. Aj keď kostrbato ale šťastne pristávame. Pomáham, na smrť unavený vyložiť ranených a pomaly sa odoberám do kantíny.
Záver: Skutočný príbeh generála Paulusa.
Vchádzam, do vstupnej haly. Je tam príjemne teplo a v kúte vidím odpočívať akúsi postavu. V prítmí ho neviem rozoznať tak sa nakloním bližšie a rozoznávam v rozmazanej siluete generála Paulusa.....
Paulusa?....veď ten mal podľa histórie skončiť v zajatí pri Stalingrade a v tom mi to docvaklo. Histórii musí byť učinené za dosť a ja som práve pochopil moju skutočnú úlohu v tomto spiktakli.
Spiaceho generála si opatrne vykladám na plece, vychádzam pomalým krokom s kantíny a mierim k najbližšej naštartovanej 109 bez pilota, pripravenej k vzletu.....