Jedinečnú výstavu modelov lietadiel nazvanú Slovenskí letci v 2. svetovej vojne a ich lietadlá zorganizovali pre verejnosť a najmä milovníkov leteckej histórie členovia Občianskeho združenia Štefánikovo Krídlo a pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch v spolupráci s členmi virtuálnej Letky 13. Názov podujatia napovedá, že je zamerané na leteckú techniku používanú slovenskými pilotmi v čase 2. svetovej vojny.

https://magnetpress.online/aerohobby/un ... -lietadla/


https://www.facebook.com/profile.php?id=100070990705977


https://www.vhu.sk/slovenski-letci-v-2- ... -lietadla/


postupne budem pridávať prezentované videá podľa toho, ako ich budem dávať na youtube....čo bude závisieť od toho, ako budem dopĺňať popisy videí

2. septembra 1944, počas Slovenského Národného Povstania dosiahol František Cyprich ako pilot Kombinovanej letky prvé víťazstvo povstaleckého letectva. Na stíhacej Avii B-534 zostrelil maďarské transportné lietadlo Junkers Ju-52/m3, prevážajúce z Budapešti do Krakowa 7 pasažierov, poštu a 3 barely leteckého benzínu.
Posádku lietadla Ju-52 tvorili György Gách – prvý pilot, Nándor Vermes – druhý pilot, Imre Maszlagi – radista a Lászlo Széki – mechanik.
Počas Cyprichovho útoku zahynul Lászlo Széki a jeden z pasažierov, Nándor Vermes a Imre Maszlagi boli zranení. Streľba zasiahla kabínu a jeden z motorov. Györgymu Gáchovi sa však podarilo naviesť Junkers na pristátie a dosadol s ním v priestore Radvane neďaleko Banskej Bystrice.
Cyprichov zostrel je považovaný za posledné víťazstvo dvojplošnej stíhačky s pevným podvozkom v histórii.

11.10.1940 o 17:50 odštartovala z letiska Speke neďaleko Liverpoolu skupina šiestich Hurricanov Mk I. Patrili 312. československej peruti. Skupinu viedol S/Ldr F.H.Tyson (veliteľ perute), spolu s ním letel S/Ldr Ján Ambruš (čs.veliteľ perute), F/Lt H.A.G.Comeford, P/O Alois Vašátko, P/O Josef Jaške a Sgt Josef Keprt. Úlohou stíhačov bolo brániť blízky Liverpool a priľahlé letiská pred útokom Luftwaffe.
Krátko po štarte sa oddelil od formácie F/Lt Comeford, preto lietadlá ďalej pokračovali v pätici. Osamelý F/Lt Comeford narazil na nemecký Dornier Do-17 a podnikol tri útoky, nepriateľ však pokračoval v lete. Ostatné Hurricany sa medzitým dostali do výšky 6500 metrov a o 18:25 narazili na ďalší osamelý Dornier Do-17. Dornier začal unikať klesavým letom na juh a Hurricany sa jeden po druhom spúšťali k útoku. Postupne vystrieľali všetku muníciu ale Nemec stále letel a jeho strelci opätovali streľbu. Až po poslednom útoku Aloisa Vašátka sa objavil dym za ľavým motorom Dorniera. Ten však naďalej letel smerom na juh a po chvíli sa Hurricanom stratil z dohľadu. Päť Hurricanov s prázdnymi zásobníkmi pristálo v Speke medzi 18:40 a 18:50. Neskôr dostala peruť informáciu, že v priestore boli zostrelené tri nemecké Dorniere. Chybou spravodajského dôstojníka však nebol včas vznesený nárok a preto boli všetky tri Dorniere priznané dvom trojčlenným rojom Spitrirov od 611.perute.
Až takmer 30. rokov po vojne britský historik F.K.Mason v knihe“Battle over Britain“ upozornil na skutočnosť, že na Dornier Do-17 (7T+EH, W.Nr. 2772), ktorý bol priznaný 611.peruti a ktorý sa zrútil do mora v Caernarvon Bay, ešte pred útokom Spitfirov útočilo päť Hurricanov československej 312.perute a vážne ho poškodilo. Následne na bombardér zaútočila trojica spomínaných spitfirov 611.perute, F/Lt W.J.Leather, P/O P.S.C. Pollard a P/O J.R.G. Sutton po útokoch ktorých havaroval do mora. Zo štvorčlennej posádky Dorniera sa v člne zachránili a následne boli vylovení britským trawlerom Lt zur See Jürgen von Krause, Fw Heinrich Arpert a Gefr Helmut Sudermann. Štvrtý člen posádky, Fw Josef Vetterl toľko šťastia nemal a ostal vo vraku potopeného Dorniera.

Velmi rad by som isol a mohlo by sa to aj podarit

13.apríla 1944 je pre roj Pohotovostnej letky v Piešťanoch vyhlásený poplach. Nad územie Slovenska mieria lietadlá 15. americkej leteckej armády. O 11:49 štartuje z Piešťan dvojčlenný roj v zložení rtk. František Hanovec (Bf-109 E-3) a rtk.Rudo Božik (Bf-109 E-2, W.Nr.972). Po štarte stíhači nastúpajú do 8000 metrov a mieria nad Bratislavu. V priestore Bratislavy už z diaľky vidia skupiny bombardérov odlietajúcich na západ. Za poslednou skupinou letí jedno osamelé, zaostávajúce lietadlo. Obaja stíhači sa rozhodli si posledné lietadlo obzrieť. Zatiaľ čo Hanovec sa drží viac bokom, Božik prilieta do tesnej blízkosti osamelého lietadla. Rozoznáva dvojitú smerovku a štyri gondoly pod krídlami...ale skôr ako môže vidieť viac už letí proti nemu dávka z guľometu strelca. Božik nezaváha ani sekundu a okamžite útočí. Jeho strely sa zbiehajú v trupe lietadla. Prestáva strieľať až v tesnej blízkosti, zhora prelieta ponad cieľa a pravou zátačkou točí k ďalšiemu útoku. Počas preletu sa mu zdalo napadnuté lietadlo“akési menšie“. Pri druhom útoku vystrieľa všetku muníciu. Zasiahnuté lietadlo sa prudko preklopilo do strmhlavého letu a naberalo rýchlosť. Žiadne plamene, žiadny dym. Až vo výške 4000 metrov z neho niečo odletelo a následne sa rozvinul padák. Niekto z posádky vyskočil. Zasiahnuté lietadlo dopadlo do mŕtveho ramena Dunaja v priestore Kopáčskeho lesa.
Už po pristátí Hanovec Božikovi hovorí, že zostrelil Nemca. Božik, ktorý už vedel že je zle však nahlásil zostrel amerického štvormotorového bombardéra Liberator. Co však bude ďalej ? Zostreleným lietadlom bol Messerschmitt Bf-110 G-2 (W.Nr. 6397 , 2N+HM) od 4/ZG1. Jeho pilot poručík Wilhelm Meilinger zahynul, zatiaľ čo strelec sa zachránil na padáku. Silueta 110-ky skutočne vzdialene pripomína americký Liberator, tiež má dvojitú smerovku a prídavné nádrže pod krídlami sa môžu javiť ako motorové gondoly, navyše všetko prebieha vo vysokých rýchlostiach, svoje zohráva stres a bojové vypätie. Avšak práve strelcova výpoveď Božikovi pomohla. Ten totiž nahlásil, že útočníkom bol americký Mustang, ktorého identifikoval podľa zrezaných krídel. Navyše na letisku vo Vajnoroch pristál ďalší nemecký pilot, ktorý nahlásil pozorovanie útoku slovenských Messerschmittov na americký Liberator. Súhrou okolností bol nakoniec Božikovi priznaný zostrel amerického Liberatora.

7. september 1944, letisko Tri Duby. Krátko po 15. hodine štartuje povstalecký dvojplošník Letov Š-328. Posádku tvoria rotmajster Jozef Žálik (pilot) a dôstojnícky zástupca Matej Beznák (pozorovateľ). Ich úlohou je podpora pechoty povstaleckých vojsk v priestore Baťovian, kde sa dostala pod paľbu nemeckých delostreleckých batérií. Nízka oblačnosť s miestnymi prehánkami dáva nádej, že vo vzduchu nebudú lietadlá protivníka. Letov prelieta Kremnické hory a vo chvíli keď prelieta Kremnicu je náhle prepadnutý nemeckým pozorovacím Focke Wulfom Fw-189. Pri prvom útoku Jozef Žálik tak prudko potlačí lietadlo, že Matej Beznák takmer vypadne z kokpitu, pričom sa mu podarí nohou zachytiť o prístroj na odhadzovanie bômb. Práve vďaka prudkému manévru je Letov stále v poriadku a Beznák už medzitým vyťahuje lafetu pozorovateľského guľometu. Nemec ich predlieta a jeho zadný strelec taktiež páli na dvojplošník. Nemecký pilot stúpa a otáča sa k ďalšiemu útoku. Matej Beznák za guľometným dvojčaťom čaká kým sa nepriblíži aj keď okolo už lietajú nemecké guľky. Až keď sa Focke Wulf priblíži spúšťa paľbu. Trasírky sa stretávajú za kabínou, šľahnú cez ľavé krídlo a vo chvíli keď Focke Wulf stúpa sa z jeho ľavého motora vyvalí čierny dym. Nemecký pilot na nič nečaká a okamžite otáča na západ.
Povstalecký Letov sa taktiež otáča domov, Beznák sa márne snaží núdzovo odhodiť bomby (odhadzovací pristroj je rozbitý). Nakoniec pristáva na Troch Duboch aj s bombami. Osud Focke Wulfa sa naplnil neďaleko Malých Uheriec, kde núdzovo pristál s rozstrieľaným ľavým motorom a kabínou. Lietadlo pravdepodobne patrilo Gefechtsverband Henne (III. Gruppe / Kampfbeobachterschulle 2.) z letiska Nový Dvor (Malacky)
Víťazstvo Letova sa radí k jedným z posledných víťazstiev dvojplošníka v histórii a podčiarkuje odvahu a statočnosť povstaleckých letcov Kombinovanej letky, ktorí z lietadlami z 30. rokov tvrdo bojovali s protivníkom vlastniacim oveľa modernejšiu techniku.

27. decembra 1943 bola vo vodách Biskajského zálivu spozorovaná nemecká nákladná loď Alsterufer. Loď sa plavila z ďalekej Ázie a viezla pre Nemecko nesmierne dôležitý náklad kaučuku a wolfrámovej rudy. Britská rozviedka mala už od 25. decembra informáciu o jej prítomnosti ale až o dva dni neskôr bola spozorovaná prieskumným Sunderlandom. Postupne boli k lodi navedené ďalšie tri Sunderlandy, ktoré jednotlivo zaútočili na loď, avšak všetky útoky boli neúspešné a loď pokračovala v plavbe.
Krátko po pol štvrtej prilieta na scénu Liberator GR Mk.V , („H“ , BZ796), 311.československej perute. Posádku P/O Oldřicha Doležala tvoria Sgt Robert Procházka – 2. pilot, F/O Zdeněk Hanuš – navigátor/bombometčík, W/O Josef Kosek – palubný strelec, F/Sgt Jindřich Hahn – operátor radaru/palubný strelec, F/Sgt Marcel Ludikar – rádiotelegrafista/palubný strelec, F/Sgt Ivan Schwarz – rádiotelegrafista/palubný strelec a Sgt František Veitl – palubný inžinier. Liberator je vzhľadom na preplnené nádrže vyzbrojený len ôsmimi neriadenými raketami SAP (60 lb), jednou 500 lb (226 kg) bombou a jednou 250 lb (113kg) bombou.
Po spozorovaní lode prelieta Doležal pozdĺž plavidla z ktorého je okamžite vedená silná obranná paľba. Zatiaľ čo palubný strelci odpovedajú svojimi guľometmi, Doležal ľavou zátačkou naberá výšku a spúšťa sa na cieľ. Počas klesania odpaľuje rakety a vzápätí odhadzuje F/O Hanuš obe bomby. Útok je dokonalý ! Napriek zúrivej obrannej paľbe okrem niekoľkých rakiet zasahuje loď minimálne jedna bomba a explózie spôsobujú na plavidle silný požiar. Loď zastavuje a po čase ju posádka opúšťa na člnoch.
To však už posádka československého Liberatora nevidí, pretože hneď po útoku musela dať spiatočný kurz, aby na domovskej základni pristála po viac ako 11-hodinovom lete. Liberator vyviazol z útoku len s ľahkým poškodením.
Nehybná, horiaca Alsterufer sa stala cieľom ešte niekoľkých útokov ďalších lietadiel avšak žiadna bomba ju už nezasiahla, čo svedčí o vysokom majstrovstve československých letcov. Horiaca Alsterufer sa potopila 28. decembra 1943 približne o 16:00. Potopenie lode Alsterufer patrí medzi jednu z najúspešnejších akcií československých letcov v RAF.

20.apríla 1943 panuje na Anapskom letisku na Kubáni nádherné počasie. Ku štartu sa chystajú príslušníci 13(slowak) staffel stíhacej eskadry JG 52. Vo dvojici štartuje rtk Ján Režňák (Bf-109 G-4, W.Nr. 19347, „žltá 9“) a rtk Izidor Kovárik. Ich úlohou je voľné stíhanie na línii frontu. V priestore Slavjanskaja sa dostávajú do súboja zo štvoricou stíhačiek LaGG-3. V súboji sa každému podarí zostreliť po jednom lietadle a následne pokračujú nad Novorosijsk. Tam ich zaskočia ďalšie stíhačky Lagg-3, tentoraz dvojica a jedna z nich sa vešia na chvost Kovárikovi. Avšak skôr ako ho dokáže zasiahnuť doletí ju Režňák a zasahuje ju kanónovou dávkou. Lagg sa prevracia a padá k zemi, zatiaľ čo druhý uniká z boja.
Ján Režňák dosiahol svoje 15. a 16. víťazstvo, prvé na „žltej 9“. V ďalších bojoch skóruje ešte 16 krát a s 32 víťazstvami sa tak stane najúspešnejším slovenským stíhačom.

16. septembra 1944 pred pol štvrtou sa na letisku Tri Duby rozozvučali sirény. Rudo Božik skáče do kabíny svojho Messerschmitta Bf-109 G6 (W.Nr.161742) a nahadzuje motor. Počas vzletu smerom na juh už vybuchujú bomby pozdĺž dráhy v opačnom smere. Našťastie sa Božikov stroj odliepa bez poškodenia a jeho pilot v stúpaní hľadá protivníka, ktorý útočil. V krúžení naberá nad letiskom výšku, a márne pátra pohľadom po nebi. Po útočníkovi ani stopy. Nakoniec zasiahla náhoda a delostrelci. Tým sa podarilo flakmi označiť nemecký Junkers Ju-88, ktorého pilot ako keby ani neočakával obrannú reakciu. Pravdepodobne považoval prilietajúci Messerschmitt za vlastný a unikať začal, až keď Božik začal nalietavať do útočnej pozície. Junkers sklonil nos a začal strmhlav unikať k zemi. Božik ho len na sekundu stratil z očí a vzápätí mu dokonale zmizol na pozadí terénu. Stíhač krúži nízko nad úzkymi dolinami a už sa lúči s vidinou súboja, keď náhle v úzkej doline sa takmer zrazí s oproti letiacim Junkersom, ktorý letí pri zemi. Tentoraz už dá pozor aby ho nestratil a rúti sa za Nemcom, ktorý uniká na plný plyn údolím Hrona na juh. V priestore Svätého Kríža (Žiar nad Hronom) vypáli Božik prvú dávku, na čo Junkers odhadzuje zvyšné bomby na ľavý breh Hrona. Prenasledovanie pokračuje a Junkers stáča pri Novej Bani prudko doprava a snaží sa zmiznúť v úzkej doline smerom na Dlhé Pole. Božik už nič nenecháva na náhodu. Dávka zo všetkých zbraní zasahuje Junkers a vzápätí ďalšia. Nemecký bombardér dopadá na zem v priestore Tomovej doliny.
Nemecká Kamfbeobachterschule 2 prichádza o Junkers Ju-88 A-5 (W.Nr. 885153). Štvorčlenná posádka Fw Hansa Sengera mala šťastie, a prežila, aj keď dvaja členovia utrpeli zranenia.