Tak co vymyslis starej pod 23. stromcek, aby sa to neopakovalo a bolo s tym minimum roboty....
...
..
.

15 minut pri 350 knotoch v kabine L29?

Do poslednej chvile skuvinala, ze je to nebezpecne. Jasne ze je, inak by som ta na to neposlal. Vraj ma slabe srdce (??). Vravim, hrozi ti jedine, ze ti pretazenie natiahne didi po kolena. Deti vystrasene mlcia. Svokra telefonicky updatuje meteorologicke vystrahy pre Piestany (cez zapad idu burky 4.stupna). Este v aute sa ma pokusa presvedcit, aby som letel ja. Ako VRkar to pohrdavo odmietnem, majuc nalietane v roznych F- s desatnasobnym tahom. Nad Piestanmi zuri burka, spodok v 500m a dohladnost 5km.

Na letistnej brane nas prebera postarsi pan v bielom tielku a bermudach. Obzerame od dazda ligotaveho Delfina z buraku so sedadlami v bielej kozi. Debata sa ihned zatoci ku NDB, PRMG, RSBN. Pan v bielom tielku ma 3000 hodin v Delfine, Albatrose, MiGoch 21, 23 a 29. Kto si ho pamata, bol statnym tajomnikom na obrane za Mikiho. Predtym bol velitelom leteckej divizie a PVO. Zvysne hodiny do celkovych 15000 ma na Boeingoch. Faro v kozi uz dava zmysel.

Husty lejak busi do hangaru tak, ze som prepocul naklady na letovu hodinu MiGu 29. 4 miliony vs 225 tisic Kcs pre F16? Uz chapem, ze pri deleni federacie s nami Cesi vydrbali. Pan generalmajor ma za sebou studium na britskej leteckej akademii a na velitelstve USAF v Tampe. S miernym despektom opisuje technicke vybavenie vychodneho bloku a nostalgicky spomina na let v Tornade a nadovsetko v F-16. Zena sa uz davno prestala pokusat porozumiet, o com kvakame. Uzera sa s ulubou v sedej leteckej kombineze.

Mokry Delfin sa nahle rozziari pod lucami slnka na pozadi burkovych mrakov. Dazd vypne ako vo Forrestovi Gumpovi. Posadka sa nasadi do stroja. Pan general stale v bermudach a v bielom tielku. Preflight check, pripojit elektroakumulator a s detmi sa zohrievame vo vyfukovych plynoch za masinou. Plny plyn na brzdach a dvoje prilby v kokpite nam davaju OK sign a Delfin roluje na start.

Z letu sme videli pomenej okrem prveho prieletu, pretoze domaci nemaju pre stihacku pochopenie. Bavim sa s generalovym synom, ktory lieta Airbusy pre turecke aerolinky. Pohrdlivo vravi, ze za 3g by ho vyhodili, o full vykrute ani nehovoriac. Na dovolenke na Slovensku si chodi k otcovi normalne zalietat.

Delfinik roluje k hangaru. Z kokpitu sa usmieva zena. Zjavne nepotrebovala igelitku Lidl, co jej pred startom napchali pod sedacku. Vraj tahali 5G a prezila to a celkovo to bolo zazitok. Nasleduje fotenie na styl Topgun a unik pred dalsou burkou. Mame klucenky s L29, diplom za absolvovany let a sme pozvani kedykolvek na repete. Delfin v bielomodrocervenych pruhoch sa mokro ligoce, prvy prudak z Aero Vodochody s vlastnym motorom a hned vyhral ako cvicak pre Varsavsku zmluvu. Zlate ceske rucicky.

To be continued.

Super juraj.... report ako sa patrí...

Super report.
Zuzka je hrdinka!

Stale mi to vrtalo v hlave, ten Delfin, tak cez whatsapp sa pytam generalmajora reku ak prideme zasa, ci mi to.. one.. akoze ci by som mohol, teda budem moct..

"jasne, necham vas aj riadit"



V sobotu prichadzame do Piestan v plnej zostave. Na letisku sa hned hrabem do unimobunky-prezliekarne a vyberam si flight suit v zelenej farbe so zlatym odznakom Member of Zatec L-29 jet team. Generalmajor mi da oldschool prilbu a k tomu kyslikovy nahubok s hompalajucim sa gumenym onym, co pamata studenu vojnu. Vravi, ze fotografie zo Zuzkinho letu boli famozne ale ze ho majitel Delfina zdubal za to tielko, takze sa dava do nomexu s generalskymi vylozkami. Natahujem si prilbu a nahubok, spustam visor a hned sa citim ako Chuck Yeager pred prvym nadzvukovym letom na Bell X-1. Vyzeniem deti z kokpitu, usadime sa a pozorujeme bielomodry Albatros, co opakuje touchdowny a kruzi nad letiskom. Mechanik vravi, ze instruktor je veteran F-15 z oboch vojen v Zalive a koucuje nejakeho Svajciara. Ked Albik sadne a vzlietne UL s tetou na vyhliadkovy let smer Bradlo, dostavame povolenie na start. Mechanik ma utiahne v sedacke tak nafest, ze ziadne checking six nehrozi. Nervoznymi prstami sa snazim zosuladit pritomnost vonkajsieho mikrofonu a kyslikovej masky pred ustami tak, aby to vyzeralo ako naozaj a sucasne ma generalmajor pocul. Comm check/loud and clear, zatiahnut kabinu, zaistit a hermetizovat (to zrejme robi pilot ale chcem ukazat, ze si pamatam postupy z DCSka). Pocasie je vyborne, 3 popoludni, jasno a slaby severny vietor. Delfin sa rozhuci, postavam pri drahe vyseknem razny pozdrav na styl Mavericka a kodrcame sa smerom na ranvej.

"OM nula jedna, vas letovy plan? "OM nula jedna, stvrthodina vyssej pilotaze nad letiskom." Delfinik bez zastavenia zacne naberat rychlost a generalmajor vravi do interkomu "pri stodvadsat dviham predny podvozok, nechavam vzlietnut, zatahujem podvozok --- teraz zatahujem klapky" Delfin sa trosku zhupne, ale uz ideme 220 a stale zrychlujeme. "Jurko, mas to - toc lavu na 350 a stupaj do 4000." Spotenou rukou drzim knipel a lavackou plyn a jet fici velkym oblukom ponad Vah, dialnicu a dediny okolo. "Jurko dost, sme cez 4000" - co akych 4000, jaj asi mysli feety, dobre a co ja akoze teraz - "uz nestupaj, lebo nas podrbe ten z letiska!" Z generalmajora je opat letecky instruktor a za kniplom opat sedi vyplaseny zelenac. Konecne v zmatku najdem na doske najprv variometer, potom vyskomer ukazujuci 4200 a potlacim. Zaludok sa mi zhupne, ale razom sme v spravnej vyske. "Tak a teraz toc lavu v horizonte a drz 300, neboj sa, viac ho naklon!" Jet huci ale drzi dobre stopu, ziaden Zlin, co sa hojda v lufte ako lodka na vlnkach. "A teraz zmen smer, zatacka v horizonte doprava!" Vychylim knipel doprava, nos opise trochu polobluk a zasa taham zatacku opacnym smerom. Na ociach mam spusteny vizor, z nahubku citim zajdenu chut vojenskeho materialu (reenaktori poznaju) ale ja kurva riadim prudaka!! "Zatacka do opacneho smeru!" Tentoraz si pomozem smerovkou a prevrat je omnoho lepsi. Nos udrzujem stale na obzore a vysku na 4000. "Jurko vyborne, ty si co doteraz lietal?" "Ja-- ja len toho sturmovika a trosku Zlin a Cessnu" v rozculeni pritiahnem trochu viac a rychlost klesne na 270. "Povol mu trochu, alebo potlac dole, on ma slaby motor na take lietadlo, to nie je dvadsatdeviatka". Krajina sa podo mnou toci v jesennom slnku, kabina sa odraza v plexiskle celkom ako v zadnej sedacke Albika v DCS. V principe je vsetko ako vo VR, akurat ze slnko dost oslepuje a kazdy pohyb kniplu mi pohybe zaludkom. Este raz zmenim smer a general vravi, "vyborne Jurko, teraz si to vezmem". A vzal.

Co sa dialo nasledujucich 10 minut si pamatam len priblizne, cosi ako posledne kilometre na maratone. Baby nieco tocili zo zeme, ale ze v tom slnku aj tak nic nevideli a na modrom displeji sa len obcas mihne biely krizik, blaznivo nakloneny alebo tahajuci ostru zatacku. Spolahlivo som rozpoznaval, ze do loopov ideme v 650, obcas sme ich vyberali dost nizko, obcas boli aj dva loopy za sebou. Prvy prekrut je taky kolotocovy pocit, ale let dolu hlavou so slabym pozitivnym G ma zdvihol zo sedacky a gumena hadica mi preletela popored tvar a treskla do plexiskla nado mnou, teda podo mnou. A Gecka! Podla rady zo zeme som napinal brucho a nohy a sucasne sa snazil stale sledovat okolie a budiky. Uz viete, preco v Sturmoviku ten pilot tak vzdycha? Presne preto!! Parsekundove oddychy boli, len ked sme v barrel rolle padali k zemi v beztiazovom stave. Masina hucala odusu, vzduch okolo kokpitu tiez a az po zvlast zlomyselnom loope, ked sa mi zuzilo periferne videnie som pochopil, ze generalmajor si ma, modroknizkarskeho joystickoveho teoretika z obyvacky, vychutnava. Skusal som si predstavit, ako sa v takychto pretazeniach RIO na Tomcate obzera kdesi dozadu. Ako motor lavocky reve a pilot blackoutuje kdesi nad Volgou. Obcas popod nas preleteli dedinske strechy, obcas travniky a asfaltove cesticky letiska, obcas nebolo vidno nic, len slnko sa lamalo na hnedom plexiskle vizora. A loop, tvrda zakruta o 180, barrel roll do zeme a zavytie ljulky, ako 50rocny dural centroplanu praskal namahou a ja som s najvyssou namahou skusal udrzat ruku nad kolenom. Ked intenzita trochu poklesla, vytiahol som z vrecka kamierku a natocil posledny kotul a dva prekruty, ale prislo mi zrazu tak na grcanie, ze som si strhol kyslikovu masku z ust ako filmovy hrdina po vzdusnom boji a uprene sa zadival na obzor. To uz otacky klesli, Delfin spravil siroky obluk a vzorne sa posadil na drahu.

Dorolovali sme ku hangaru a ako v knizke, nejak som nemal sil vyliezt z kokpitu. Otvorim kryt, dnu mi nakukaju vyskerene tvare, sam sa odopnem a s trasucimi nohami opatrne vystupim najprv na okraj kabiny a potom podla ciernych ciar do stupaciek a dole. Tvar mam uplne mokru a tricko pod bagom prepotene. Generalmajor je ruzovy v tvari a potriasa mi rukou, potom ma zlomyselne otoci, ci sa nic nestalo leteckej kombineze. Deti ochkaju, co so mnou lietadlo robilo. Este sa pofotime, roztrasene sa prezleciem do civilu ale ked si sadnem za volant, zasa mi pride na grcanie, tak este chvilu mudrujem a potom opatrne vyrazim. Divny pocit v zaludku mi vydrzi az do dalsieho dna a vzdy ma napne, ked si predstavim tu malu kamierku v ruke - to je ako citat za jazdy v aute x 100. Nenádo!

Generalmajor sa spokojne pochechtava a vravi "pridte zas", keby to tolko nestalo tak pridem aj dalsi den, sice som bol dost otraseny ale je to ako droga. Fly jet, baby!

Super !!! ... a tá kamerka ???

Tak do tohto by som ja veru nesiel. Asi.

Budem mat zaznam z 3 kamier tak to zostriham. Hudba podmaz k Tomcatu samozrejme!

Paráda