FYI

neviete ci bude aj trojka?

Pokial viem bude.

Nejaka mini recenzia knihy nebude? Kto uz kupil prvy diel?

no ja ten prvi diel mam a neviem preco ale nejak som si zmyslel ze budu dva diely tak mi to nejak vyslo, lebo prvy diel konci niekde ako pridu k Azovskemu moru a mna by prave zaujimaly neskorsie udalosti a odrazu pozeram ze dvojka uz nie je o rychlej divizii(ci ake to mala vtedy meno), tak som ostal zaskoceny .Inak mne sa kniha pacila aj kde by som privital v niektorych pasazach viac "pribehovitosti" ala Paul Carell. Zaciatok (bitka pri Lipovci, utoky na ruske opevnenia....) je ale spracovana fakt dobre, ale ku koncu je kniha nejak coraz faktografickejsia.

Predpoklad je,ze dielo vyjde v styroch zvazkoch,cize po prvych dvoch maju nasledovat dva dalsie...

Prvy diel zatial asi najkomplexnejsie dielo o zaciatkoch posobenia Slov.armady na vychode,podobne ako cela kvadrologia bude najkomplexnejsim opisom dejin SA...podla mojho nazoru je to dobry kauf.

Pavol Micianik bude den ci dva na vystave Biblioteka zaciatkom novembra v BA,obe knihu si tam mozno zakupit za 999,-
...uvidime,mozno to bude spojene s druhym krstom knihy a s nejakou besedou...

K recenziam prveho dielu:
http://www.druhasvetova.sk/kniznica.php ... 941-1944-I
http://www.martinus.sk/?uItem=46302

O diele druhom:
Slov. armáda v ťažení proti Sov. zväzu (1941-1944) II.
Prinašame Vám informáciu o pripravovanom druhom diely knihy Slov. armáda v ťažení proti Sov. zväzu (1941-1944) II. Predpokladený termín vydania je 01.11.2008. Čitateľ dostáva do rúk druhý diel série monografií Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 – 1944). Tematicky nadväzuje na záverečnú kapitolu prvého dielu, ktorá mapovala sformovanie a pôsobenie Zaisťovacej divízie (ZD) na Ukrajine v roku 1941. Druhý diel je venovaný slovenským bojovým i nebojovým útvarom, ktoré boli nasadené na okupovaných územiach Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). V prvom rade je to ZD, ktorá viac ako dva roky (presne 27 mesiacov) vykonávala na okupovaných územiach Ukrajiny a Bieloruska ochrannú a bezpečnostnú službu. Plnila teda rovnaké úlohy ako divízie armádnej skupiny v lete 1941. Kniha zachytáva pôsobenie tejto divízie ako okupačného útvaru od začiatku roka 1942 do októbra 1943. ZD bola sformovaná v auguste 1941 na západnej Ukrajine a na jeseň toho istého roku sa presunula na severovýchod do priestoru severnej Ukrajiny a južného Bieloruska, ktoré bolo administratívne pričlenené k ríšskemu komisariátu Ukrajina. Jej operačný priestor sa zásadne nemenil až do konca júna 1943, keď bola presunutá do centrálneho Bieloruska a rozmiestnená v Minsku a v jeho okolí. Tu bola ZD presne po dvoch rokoch 1. augusta 1943 premenovaná na 2. pešiu divíziu (2. ). Jej organizácia a charakter činnosti sa prakticky nezmenili, ale pre úpadok motivácie vojakov bojovať po boku Veľkonemeckej ríše a nárast dezercií k partizánom vydržala v novej podobe len tri mesiace. Na konci októbra 1943 bola reorganizovaná na Technickú brigádu a odsunutá do Talianska, kde už plnila úplne odlišné úlohy. Z týchto dôvodov tvorí kapitola o 2. pešej divízii organickú súčasť monografie, ktorá sa zaoberá Zaisťovacou divíziou. Práca zahŕňa aj zaujímavé a málo známe nasadenie delostreleckého pluku 31 do druhej bitky o Charkov v máji 1942. Pluk patril k ZD od roku 1941 a na žiadosť svojho veliteľa bol nasadený do prvej línie. Záverečná kapitola knihy je venovaná železničným pionierom, ktorí v rokoch 1941 – 1943 tiež pôsobili na okupovaných územiach ZSSR. Opravovali a budovali železničné trate a mosty na Ukrajine, v Bielorusku i v západných oblastiach Ruska. Boli to ozajstní „robotníci vojny“, ktorí vykonali obrovský kus mimoriadne zložitej a namáhavej práce. Smutnou realitou vojny bol fakt, že výsledky ich práce boli zničené ešte počas vojny. Pôsobenie ZD na okupovaných územiach ZSSR bolo v minulosti čiastočne skúmané marxisticko-leninskou historiografiou. Jedinými témami, ktorými sa marxisticko-leninská historiografia zaoberala do roku 1989 z rozsiahlej problematiky nasadenia slovenskej armády do vojny proti Sovietskemu zväzu, boli vzťahy príslušníkov ZD s civilným obyvateľstvom Ukrajiny a Bieloruska, styky s partizánmi a dezercie na stranu partizánov. Skúmali sa jedine negatívne aspekty pôsobenia ZD, ktoré boli prezentované ako „dôkazy“ celkového „rozkladu“ slovenskej armády na východnom fronte. Išlo predovšetkým o prepúšťanie civilistov zhromaždených na odsun na nútené práce do Nemecka, rozkrádanie nemeckých vojenských skladov, rôzne prejavy nespokojnosti s nasadením na fronte a predovšetkým dezercie. Všetky tieto javy boli prezentované ako dôsledok „uvedomelého“ konania, ktoré bolo namierené na podporu vojnového snaženia Sovietskeho zväzu. Z tohto hľadiska boli najvýznamnejším počinom slovenských vojakov dezercie k partizánom. Tie boli paušálne označené ako politicky motivované. Marxisticko-leninská historiografia však šla ešte ďalej. Za uvedomelých zbehov označila aj vojakov, ktorých partizáni zajali! Všetci Slováci, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom dostali na sovietsku stranu, boli označení za dobrovoľných zbehov. Kategória „zajatý“ slovenský vojak pre marxisticko-leninskú historiografiu vôbec neexistovala! Skutočný počet dezertérov sa pritom nepodarilo ani len približne vyčísliť! Pôsobenie Zaisťovacej divízie a celej slovenskej armády na východnom fronte tak bolo úplne skreslené a zdeformované. Slovenská marxisticko-leninská historiografia sa navyše za 40 rokov zmohla na jedinú monografiu, ktorú v roku 1957 vydal bývalý dezertér od ZD Samo Falťan. Situácia sa výrazne nezmenila ani po roku 1989. Naďalej pretrvávali zaužívané stereotypy podporované najmä novinovými článkami z pera novinárov, historikov i bývalých zbehov. Žiadna monografia o ZD nebola publikovaná až do roku 2007, keď Martin Lacko vydal knihu, v ktorej po prvýkrát od konca 2. svetovej vojny exaktne vyčíslil počet zbehov od ZD v rokoch 1942 – 1943 a klasifikoval aj ich motivácie. Predkladaná práca sa nezaoberá len dezerciami, ale snaží sa poskytnúť plastický obraz pôsobenia ZD v úlohe okupačnej sily. Nezameriava sa výlučne na nejaký vybraný aspekt a nezdôrazňuje len pozitívnu alebo negatívnu stránku činnosti ZD. Snaží sa ukázať všetky hlavné problémy a výzvy, ktoré po prvýkrát v moderných dejinách takáto služba kládla na slovenských vojakov, a zároveň ukazuje spôsoby, akými ich slovenskí vojaci riešili. Ide najmä o boje s partizánmi, protipartizánske akcie, príliš veľký operačný priestor, nedostatočné počty vojakov a výzbroje, problémy v strážnej službe, nedostatky v ubytovaní a hygiene, vzťahy a spolupráca so spojencami (nemeckými jednotkami, dobrovoľnými oddielmi z radov miestnych Ukrajincov a Bielorusov i z radov Kozákov, Litovcov a Lotyšov), vzťahy a spolupráca s miestnym obyvateľstvom i partizánmi a napokon dezercie i zločiny spáchané slovenskými vojakmi. Súčasťou práce sú rozkazy a očakávania nemeckého velenia kladené na ZD, postoj velenia ZD i slovenských vojakov a dôstojníkov k nemeckým rozkazom a inštrukciám, ich odlišné ponímanie Slovákmi a ich prispôsobenie vlastným potrebám. Práca ukazuje, že Slováci si našli vlastný svojský prístup k mimoriadne náročnej vojenskej úlohe, akou je okupačná služba. Prístup založený podľa možností na všestrannom rešpektovaní dôstojnosti a potrieb civilného obyvateľstva okupovaných oblastí. Nie je bez zaujímavosti, že podobnú službu vykonávali a vykonávajú od roku 1993 aj vojaci druhej Slovenskej republiky na území bývalej Juhoslávie, v Iraku i Afganistane. Nové nasadenie slovenských vojakov v rámci „medzinárodných síl“ sa najviac podobá nasadeniu železničných pionierov počas 2. svetovej vojny. V obidvoch prípadoch Slováci rekonštruovali strategické komunikácie a objekty na územiach zničených vojnou. Nemožno ale vylúčiť, že v budúcnosti sa slovenskí vojaci opäť dostanú do boja s neregulárnymi ozbrojenými silami. Táto kniha je venovaná starému otcovi autora čatníkovi Pavlovi Šarkanovi, ktorý strávil v radoch ZD takmer dva roky svojho mladého života, jeho kamarátom čatníkom Leonovi Sokolovskému a Michalovi Pastierikovi i ostatným príslušníkom ZD a železničných útvarov, ktorí neporušili prísahu danú svojej vlasti, čestne a statočne si plnili vojenskú povinnosť na okupovaných územiach Sovietskeho zväzu a napriek tomu zostali predovšetkým ľuďmi. Ani po viac ako 60 rokoch od skončenia 2. svetovej vojny sa totiž títo muži nedočkali ani len symbolického ocenenia za svoju službu. Kniha je venovaná aj potomkom týchto mužov, aby si konečne mohli urobiť konkrétnejšiu predstavu o vojnovom nasadení svojich starých a prastarých otcov v mimoriadne náročnej okupačnej službe."

Presne včera večer som čítal o čatníkovi Šarkanovi v II. dieli. Sedel na jednej oslave so svojimi dvoma kamarátmi s partizánskym veliteľom Kovpakom za jedným stolom, ale v tej chvíli o tom nevedel. Keď sa to dozvedel, nechal si to pre seba, dokonca ani po vojne to tým dvom kamarátom nepovedal...
Knihu som len prechádzal, skôr nebol čas na knihy (kopec kde-akých starostí), tiež som si prečítal zhurnutie a charakteristiku služby ZD na okupovanom území na konci knihy, viď v Borisovom príspevku vyššie.

Mám z tejto série kníh (1. diel som kúpil v apríli, 2. a 3. nedávno koncom júna - všetky v LM, kde som bol počas služobky) veľmi dobrý dojem!
2. diel sa venuje Zaisťovacej divízii a železničným pionierom, 3. diel Rýchlej divízii v období rokov 1941-1944. Všetky tri knihy sú napísané veľmi nestranne, proste maximálne objektívne. Je v nich veľa fotiek, mnohé raritné. V 2. dieli je dokonca dosť farebných, resp. kolorovaných a 5 strán dobových "propaganda" plagátov vo farbe.
I. diel mám načatý, som ešte len v 1/4 knihy...
...ale napriek tomu, zbežne som prešiel obsah všetkých troch, sem-tam som sa začítal, ak ma nejaká téma - buď obdobie a miesto nasadenia, resp. fotky zaujali.

Hodnotím tieto knihy vysoko.